Odpoveďou bolo väčšinou rozpačité ticho. Vyvolávalo to tak trochu dojem, že domáci autori nie sú pre mladšie české ročníky dvakrát príťažliví a že prednosť dávajú skôr sexi bestsellerom zo zahraničia. Načo čítať niečo miestne, keď môžem siahnuť po niečom, čo číta celý svet?
Pandémia zvrátila miliónový pokles čitateľov. Čítajte V podstate je to logické. V dnešnom globalizovanom svete túžime všetci vedieť, čo je in, aký je súčasný trend, a v literatúre to platí tiež, hoci ide o svet zdanlivo pomalší v porovnaní s audiovizuálnymi médiami. Kým dlho očakávaný seriál sa na Netflixe či HBO môže objaviť na celom svete prakticky v tom istom čase, preklad tristostranovej knihy zaberá podstatne dlhší čas, a to aj v prípade, ak si divák chce počkať na dabing.
Prekladateľská tradícia je silná v Česku aj na Slovensku: trendy prichádzajú zvonka a vo výkladoch českých kníhkupectiev dominujú zahraničné tituly. Viac než polovica prekladovej literatúry v Česku sú neprekvapivo preklady z angličtiny, preklady z ďalších jazykov tvoria podstatne menšie percento – dobrou správou pre našich autorov je, že tretím najprekladanejším jazykom je práve slovenčina.
V Prahe vládnu miestni
Nerobme si však zbytočné nádeje, že by azda Slováci valcovali bratský knižný trh. Českí čitatelia zostávajú verní svojim vlastným autorom a hoci sa preferencie značne líšia v závislosti od veku, pohlavia a ďalších faktorov, ktoré nás robia ľuďmi, štatistiky z mestskej pražskej knižnice svedčia o tom, že medzi jej čitateľmi jednoznačne vedú české tituly.
V prvej desiatke najpožičiavanejších kníh dominujú českí autori a autorky, ich národnú jednotu narušuje len talianska hviezda Elena Ferrante. Dá sa tu dokonca hovoriť o genderovej vyváženosti, pretože autorky nielenže obsadili viacero pozícií v tomto rebríčku, ale dokonca sa ocitli na prvých priečkach.
