Ešte 24. februára o 5.59 moskovského času mohol čitateľ románu Kena Folleta Nikdy (Tatran 2022) považovať túto knihu za špionážny triler s hrozbou jadrového konfliktu medzi Čínou a Spojenými štátmi.
Don Quijote: Prvý šialený knihomoľ Čítajte Keď v ten deň o 6. hodine moskovského času ruský prezident Vladimir Putin ohlásil „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom „denacifikovať a demilitarizovať Ukrajinu“ a ochrániť obyvateľov Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky pred „genocídou zo strany kyjevského režimu“, za čím nasledovala ruská vojenská agresia smerom na Charkov, Kyjev a z Donbasu na Krym, mohol onen čitateľ dúfať, že nečíta dystopický román – a tiež mohol niečo pre ukrajinských obyvateľov a utečencov aj začať robiť.
(zdroj: Foto - Archív SME)Follet a Putin
Skúsme však oddeliť Folletov román od tristnej skutočnosti u nášho východného suseda, hoci sa to pri lektúre tohto textu v podstate úplne do dôsledkov nedá, lebo Putinova hrozba použitia jadrových zbraní musela zamávať celým svetom – aj keď na druhej strane tejto poplašnej mince je vyrazené, že pôvodný plán sa nedarí uskutočniť a váhu ruskému impériu musí nutne dodať to, čo mu zvýšilo a čo slúžilo doteraz iba či predovšetkým na odstrašenie druhej strany alebo inej jadrovej veľmoci (lebo všetky ostatné znaky Ruska ako druhej najväčšej vojenskej veľmoci vyprchávajú ako para nad hrncom) – jadrový arzenál je dnes to podstatné, prečo svet berie vážne Putinove slová, hoci lož sa stala jeho pracovnou metódou.
