Šikana na internete, vysmievanie sa na základe vzhľadu, rozvod rodičov či telesné postihnutie. To je len niekoľko z vážnych tém, ktorým sa s dávkou nadhľadu a veselej irónie venuje knižka Jaternice tiahnu na Paríž (Absynt 2021). Jej autorka, usmiata Clémentine Beauvias hovorí pre Magazín o knihách o písaní pre tínedžerov, o dôležitosti čítania aj o hlavnom posolstve jej knižky.
Hovorí sa, že práve to, čo čítame v detstve, nás výrazne ovplyvňuje v dospelosti. Pamätáte sa na knižku, ktorá v tomto období najviac zasiahla vás? Prípadne vám priniesla nápad – aj ja chcem raz napísať niečo podobné?
Dado Nagy: V zahraničí oslovia diela, ktoré sú zaujímavé nielen literárne, ale aj témou Čítajte Ako malá som prečítala veľa rôznych kníh, množstvo komiksov a knižných sérií a už vtedy som získala pocit, že chcem písať. Keby som mala povedať jednu knihu, ktorá najviac ovplyvnila moju budúcnosť, bol by to Harry Potter. Patrím do potterovskej generácie – keď som mala deväť rokov, vyšla prvá časť, v mojich osemnástich vyšiel posledný diel. Myslím si, že to však ovplyvnilo skôr môj pohľad na život ako samotné písanie, keďže nepíšem fantasy.
Okrem tvorby sa zaoberáte aj výskumom v oblasti detskej literatúry. Prečo je dôležité čítať v detstve?
Všetci vrátane tínedžerov máme radi a potrebujeme príbehy. A čítanie či počúvanie textu predstavuje jedinú formu umenia, pri ktorej si vytvárame príbeh sami v našich hlavách. Vizualizujeme si postavy, počúvame, cítime vôňu strán.
Tieto momenty pritom mnohokrát znamenajú pre deti a tínedžerov viac ako pre dospelých, lebo keď ste mladí, je len veľmi málo vecí, ktoré vám skutočne patria. Keď čítate, ste vo svojom vlastnom vesmíre, je to aktivita, ktorá je len a len vaša.
Váš Harry Potter je len váš, narodil sa s vami a s vami aj zomrie, ostatní k nemu nemajú žiadny prístup. Je len na vás, aby ste si ho chránili. A to vám nedá žiadny film ani seriál. Je to niečo, čo sa dá dosiahnuť iba slovami a pre deti a tínedžerov má veľkú moc.
Jaternice tiahnu na Paríž sa stali bestsellerom a boli preložené do niekoľkých svetových jazykov. Pracujete zároveň ako prekladateľka, ste vlastne aj autorkou prekladu knižky do angličtiny. Nebojíte sa ostatných prekladov, ktoré nemáte pod dohľadom? Že pri nich knižka niečo z vás stratí?
Je to presne naopak. Ako prekladateľka plne dôverujem ostatným. Keď prekladám, trávim mnoho času vo svete niekoho iného, zamýšľam sa nad každým slovom, čo znamená a ako ho čo najlepšie preložiť. Naopak, ako autorka pri písaní originálneho príbehu žonglujem s príbehom, postavami, štruktúrou či myšlienkou.
(zdroj: Foto - Archív SME)Venujem sa aj jazyku, samozrejme, ale existuje veľa iných vecí, o ktorých musím premýšľať. Ako prekladateľka sa však sústredím najmä na jazyk; dokážem stráviť aj desať minút hľadaním jedného slova a rozhodovaním sa pre to správne. A to nikdy nerobím, keď píšem.
Napísali ste už takmer tridsať knižiek pre deti a tínedžerov, okrem toho dve pre dospelých. V čom je písanie pre mladých iné?
Knižky pre deti a tínedžerov sa veľmi intenzívne zaoberajú detstvom a dospievaním. To je podľa mňa hlavný, aj keď veľmi jednoduchý rozdiel. Nepíšem inak pre dospelých a inak pre tínedžerov. Je to len otázka témy, námetu a veku postáv.
Tínedžeri však často preferujú práve fantasy, ktoré im umožňuje uniknúť z tohto sveta, či knižky plné ideálnej lásky. Ako ich zaujať knižkou podobnou Jaterniciam
Tínedžeri túžia prostredníctvom čítania uniknúť z reality, túto možnosť im však vedia ponúknuť aj iné žánre ako fantasy. V realizme existujú podľa mňa dva hlavné póly, ktoré sú pre tínedžerov atraktívne; je to buď humor, alebo tragika. Humor pomáha pozrieť sa na veci s odstupom, urobiť krok späť od vážnosti života, a naopak traumatická literatúra je tínedžerom blízka intenzívnym prežívaním.
Mladých na rozdiel od dospelých nepriťahujú príbehy, ktoré nie sú intenzívne. Majú intenzitu radi, a ja sa vždy snažím myslieť práve na to. Ako urobiť knihy intenzívnymi tak, aby ich oslovili.
