Keď už sa mu zdalo, že svoje zlomené srdce neunesie, opustil školu a z Paríža sa presťahoval do Londýna. Chcel zabudnúť na nepríjemné spomienky, prečistiť si hlavu a ľahšie dýchať.
Z reči jeho tela však bolo jasné, že to celkom nefunguje. Všimli si to drag queens z nočného klubu Madame Jojo´s, na ktoré sa chodil pozerať do štvrte Soho. Čoskoro sa z nich stali priatelia.
Drag queens sa oňho začali starať. Nielenže ho rozptyľovali a utešovali, dbali aj na to, aby jedol a pil. Nedovolili, aby sa opustil, naopak, povzbudili ho, aby svoje pocity vložil do textov, do spevu a tanca.

Keď potom v roku 2014 dokončoval svoj debutový album Chaleur humaine (Ľudské teplo) a hľadal, ako by sa na hudobnej scéne mohol volať, nechcel ich vynechať. Zahrnul ich do svojho umeleckého mena Christine and the Queens.
Úspech prišiel veľmi rýchlo. Jeho synth-pop bol postavený na subtílnej práci so zvukom, citlivo ovládaným hlasom, bezstarostným prechádzaním z francúzštiny do angličtiny a precíznym tancom, ktorý mal v sebe náboj bez toho, že by doň vkladal erotizujúce prvky.
Bolo zrejmé, že jeho hudba nie je iba dokonalo vyprodukovaný hit. Bolo za ňou cítiť aj osobnosť, ktorá kombinuje osobné so spoločenským a hovorí dôležité veci o údele súčasného človeka. Spomínal ho napríklad aj Meky Žbirka, keď hovoril o tom, kto ho v poslednom čase zaujal.
Dnes je už umelecké meno Christine and the Queens minulosťou. Vlastným menom Héloï se Adélaï de Letissier sa v tom čase prezentoval ako žena, no to viac neplatí.
Nechcel už viac bojovať s rozporom medzi tým, ako sa cíti a kým bol navonok. Dnes o sebe hovorí, že sa definuje v mužskom rode a nazýva sa Redcar.
Rána s kľukmi a vodou po holení
Jeho fanúšikov to pravdepodobne vôbec neprekvapilo.
Redcar síce vyrastal a dospieval ako žena, no v definícii ženy, ako ju vytvorila spoločnosť, respektíve šoubiznis, sa nevedel nájsť. Najmä keď tancoval, cítil, že nie je dostatočne elegantný na to, aby napĺňal stereotypné predstavy o ženskosti, a že keď sa o to pokúša, ide proti sebe.