Policajti, prokurátori, sudcovia. Donedávna sme ich vnímali najmä ako postavy z filmu a literatúry, dnes ich vídame i v správach a to takmer denne. Nielen v kravatách, niekedy aj v teplákoch. Tvoria náš každodenný program, ale nevieme, čo si o nich pri toľkých nejasných spoločenských kauzách myslieť.
Keď svoju kariéru začínal ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry JÁN ŠANTA, zločin mal primitívnu, fyzickú podobu. Dnes sa častejšie stretáva s tým, že ho páchajú inteligentní ľudia a využívajú pri tom svoje vysoké a často veľmi špecifikované vzdelanie.
"Naša práca je čoraz náročnejšia," hovorí a nie je to len preto, že sa pri nej stretáva s ľuďmi ako Marian Kočner. Ideály, ktoré mal ako študent práva, mu zostali, no už veľmi dobre chápe, prečo musí každý prokurátor prejsť nielen širokou odbornou prípravou, ale aj náročnými psychologickými testami.
Pod akým tlakom sú a akým fatálnym chybám sa snažia vyhnúť, o tom je nový seriál Prokurátorka. Televízia Joj pri ňom vychádzala zo spisov prípadov, ktoré im poskytol zo svojej tridsaťročnej praxe.
V rozhovore sa dočítate:
- Akými skúškami a psychologickými testami musia prokurátori prejsť,
- s akými tragickými prípadmi sa stretol,
- čo môže spôsobiť vážnu chybu pri vyšetrovaní,
- koho dokáže na súde ľutovať a koho naopak nie,
- ako prácu prokurátorov komplikuje to, že parlament pri prijímaní zákonov nie vždy hľadí na verejný záujem,
- ako prežíva obrovský záujem verejnosti o prípad vraždy novinára Jána Kuciaka a kde vidí príčinu, že z rozsudku bola rozčarovaná,
- prečo Kočner tvrdil, že preňho zháňal biely mercedes a ako znáša to, že aj naňho môžu hľadať kompro,
- ako sa od revolúcie zmenila podoba zločinu a aké budú zločiny budúcnosti,
- s akou negramotnosťou Slovákov sa pri práci stretáva,
- čo vníma ako najväčšie nebezpečenstvo pri podkopávaní právneho štátu.
Posledné roky sú veľmi populárne filmové a literárne príbehy z prostredia polície a súdov. Hlavní hrdinovia sú často rozorvaní alkoholici, s neusporiadaným rodinným životom. Prečo?
Ja takú skúsenosť nemám. Realita je iná, seriály a filmy sú od nej často odtrhnuté. Je to pochopiteľné. V seriáli musí byť aj dramatická linka a najlepšou cestou, ako udržať pozornosť divákov, je spestrenie osobného života hlavných hrdinov. Bezproblémový policajt alebo bezproblémový prokurátor, to by asi málokoho nadchlo. Projekt by bol vopred odsúdený na neúspech. A keďže pri náplni ich práce treba zostať presný, aspoň v osobnej linke je fantázia dovolená, priam žiadaná.
Nečudovala by som sa však, keby medzi vami boli rozorvané typy, veď byť neustále v kontakte so zločinom zrejme nie je to najlepšie na psychiku.
Vidím, že vás tieto seriály presvedčili. V praxi som viac ako tridsať rokov, prešiel som od Okresnej prokuratúry v Humennom, cez vojenskú, mestskú a Krajskú prokuratúru Košice a Prešov až po Úrad špeciálnej prokuratúry a takýchto prípadov som stretol naozaj len zopár. Z tisícky prokurátorov by ste našli možno päť s takým osudom, čo by stál za sfilmovanie.
Blízkosť zločinu nám nijako špeciálne život nekomplikuje. My prokurátori musíme byť dostatočne zdatní a odolní, aby sme negatíva našej práce zvládli. Každý z nás si musí nájsť cestu, ako uvoľniť napätie. Môžeme napríklad športovať, chodiť do divadla, pracovať v záhrade, cestovať. Potom to s orgánmi činnými v trestnom konaní ani so súdmi nie je také hrozné. Nechodíme extrémne vystresovaní po ulici a nekolabujeme.
Jan Hřebejk: Vášmu premiérovi by ste toľko neodpustili, keby ho nehral Ady Hajdu Čítajte V seriáli Prokurátorka bol hneď v prvej časti spomenutý vyšetrovateľ, ktorý spáchal samovraždu po tom, ako urobil závažnú chybu. Naozaj sa také deje?
Áno, bolo to skutočne v jednom mojom prípade. Nehovorím, že jeho smrť bola v príčinnej súvislosti s chybou, ktorú urobil, ale stalo sa to.
A čo sa presne vtedy stalo?
Bol to prípad vraždy. Manžel zastrelil manželku guľkou medzi oči, predtým ju prinútil kľaknúť si. Ich deti boli pri tom, mali asi desať rokov. Nič síce nevideli, ale všetko počuli.
