SME

Tomáš Mašín: Vo vitríne boli fotky diverzantov, teroristov, vrahov. A potom som tam uvidel svoje meno

Mašínovci komunistov dráždili aj tým, že boli mladí a sexi.

Český režisér Tomáš Mašín má v kinách film Bratia. Je o rodine odbojárov Mašínovcov.Český režisér Tomáš Mašín má v kinách film Bratia. Je o rodine odbojárov Mašínovcov. (Zdroj: Cinemart)

Boli to dvaja mladí muži. Sotva dospelí synovia generála Mašína, ktorého popravili fašisti, vytvorili jeden z najväčších príbehov studenej vojny. Proti komunistickému režimu viedli ozbrojený odboj a zabili pri tom dvoch príslušníkov polície.

Neskôr sa zázračne prestrieľali do západného Nemecka a šťastne žili v USA, ale doma v Česku sú dodnes, sedemdesiat rokov po, predmetom vášnivej polemiky: boli to hrdinovia alebo vrahovia?

Český režisér TOMÁŠ MAŠÍN najprv o Josefovi a Ctiradovi Mašínovcoch vôbec netušil. Dozvedel sa o nich až na školskej exkurzii v Múzeu Zboru národnej bezpečnosti. Spolužiaci si z neho uťahovali. Keď potom prišiel domov s veľkou otázkou, mama mu odpovedala: nechceli sme ti o tom hovoriť, choď radšej za ockom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes do kín prináša film BRATIA, ktorý by v Hollywoode zrejme nikdy nenakrútili, pretože by jeho scenár zvrhli zo stola ako nepravdepodobný. On sa však opieral len o historické fakty. Bratia, ktorí sa aj po revolúcii odmietali vrátiť domov do Česka, prosto pochádzali z rodiny, kde sa všetci riadili nezvyčajnými a nevídanými zákonmi.

Mašínovci dodnes rozdeľujú českú spoločnosť. Pre niekoho sú hrdinovia, pre niekoho vrahovia. Ako tieto vyhrotené postoje vlastne vznikli?

To vyhrotili komunisti. Komunisti nenávideli ich príbeh. Väčšinu odboja sa im darilo úspešne likvidovať, tí, čo sa režimu vzopreli, väčšinou skončili na dlhé roky vo väzení, vo väzení zomreli alebo ich popravili. Mašínovci a Milan Paumer pred politickou vraždou ušli.

Prežili, presadili sa na Západe, boli mladí a dokonca aj sexi. Komunistov to nesmierne provokovalo. Navyše ich hnevalo, že československej verejnosti nemohli nahovárať báchorky o ich pohnútkach. Mašínovci netúžili relaxovať na ležadlách pri bazéne a piť piňakoládu, okamžite chceli nastúpiť do armády a bojovať za slobodu našej vlasti.

SkryťVypnúť reklamu

Dnes to, bohužiaľ, znie ako klišé. Oni však naozaj verili, že sloboda je najvyššia hodnota. K tomu boli vychovávaní a pre to by urobili všetko, za slobodu boli ochotní položiť život. Ich morálny imperatív, dalo by sa povedal, vysoko presahoval strop.

Koľko úsilia museli komunisti vynaložiť, aby ich v očiach verejnosti zdiskreditovali?

Predovšetkým ich onálepkovali ako vrahov. No a potom začali manipulovať fakty v ich neprospech. Komunisti v podstate vytvorili celkom nový historický príbeh. Ten sa dostal do kníh, učebníc, do dokumentov a relácií, ktoré sa raz alebo dvakrát ročne vysielali v televízii. No a keď budete človeku stokrát opakovať, že Mašínovci boli vrahovia, uverí tomu. Čo ma však fascinuje, je, že tento diskurz prevzali aj médiá v porevolučnej, demokratickej spoločnosti. Dodnes to trvá.

SkryťVypnúť reklamu
Súvisiaci článok Má 26 a doteraz sa pomočuje. Vyrásť z chlapca na muža je v našej kultúre náročné Čítajte 

Mašínovci však pri svojom boji za slobodu naozaj niekoľko ľudí zabili. Nielen pri prestrelke vo východonemeckom lese. Ich obeťami boli aj českí policajti, ktorí boli v službe, keď sa snažili získať zbrane.

Dobre, tak si teda položme takúto otázku: prečo sa aj o ich otcovi, generálovi Josefovi Mašínovi, ktorý bojoval v protifašistickom odboji, nehovorí ako o vrahovi? Počas vojny vyrábal takzvané briketové bomby, ktoré odbojári hádzali na vlaky vtedy jazdiace na uhlie a paru. Takých náloží bolo vraj okolo dvetisíc, určite vybuchli aj tam, kde bolo civilné obyvateľstvo. To tiež spôsobilo niekoľko obetí na životoch, minimálne ťažké zranenia. Naopak, Josef a Ctirad žiadneho civilistu nezabili, zabili len tých, čo boli ozbrojení alebo pracovali pre ozbrojené zložky. Slovo vrah bola proste komunistická nálepka, ktorá nemá s historickou vraždou nič spoločné.

SkryťVypnúť reklamu

Ako toto nastavenie českej spoločnosti vnímali Mašínovci po revolúcii?

Do Česka nikdy neprišli.

Prečo?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom CAGEM na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Zober loptu, nie mobil. Cieľom je prepojiť úspešných športovcov
  2. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  3. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  4. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  5. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  6. Plátené tašky a opakované použitie
  7. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  8. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny
  1. Zober loptu, nie mobil. Cieľom je prepojiť úspešných športovcov
  2. Čo vám hrozí, keď si neliečite alergiu
  3. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  4. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  5. Oslava ako v Hollywoode: Kaufland má narodeniny, pozýva aj vás
  6. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  7. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  8. Sigord – les, kde sa stretáva zodpovedné hospodárenie s turizmom
  1. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku 16 870
  2. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny 5 460
  3. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť 5 203
  4. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor 4 573
  5. Plátené tašky a opakované použitie 3 834
  6. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy 3 162
  7. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 3 132
  8. Vírus HPV môže mať až 80% sexuálne aktívnych ľudí 2 865
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Eva Gallova: Vyšetrovanie podozrivej smrti slávneho maliara Raffaela Santi a druhý raz bol slávnostne pochovaný
  2. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  3. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  4. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  5. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  6. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  7. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  8. Jozef Černek: Ako vznikajú kulisy
  1. Janka Bittó Cigániková: Šialený zákon na ochranu kňazov schválený. Od 1. júla ich musia pustiť všade - aj na gynekologické a detské oddelenia 71 990
  2. Jozef Varga: Dvoje kruhy pod očami, bledý ako stena, aj takto dnes vyzerá Fico... 25 739
  3. Jozef Černek: Sprevádzal som Putinovcov – keď zistili, že ich kamoši z Maďarska chcú obsadiť aj Slovensko, stíchli 12 159
  4. Ivan Čáni: Tibor Gašpar a oni – učebnicový „vzor“ morálky, čestnosti, spravodlivosti. 12 153
  5. Ján Valchár: Ukrajinský darček na ruský deň detí (alebo ako spáliť ruskú flotilu zo záhradného domčeka) 11 027
  6. Martin Fronk: Zabudnuté kúpele ožili: Ako dobrovoľníci premenili ruinu na lesný raj 9 028
  7. Marcel Rebro: Sexuálne násilie Červenej armády pri oslobodzovaní Európy 6 309
  8. Elena Antalová: Pani riaditeľka STVR, to Vy? 5 568
  1. Radko Mačuha: Tak sme si vyštrngali deň pracovného nasadenia.
  2. Věra Tepličková: Viete, kto sú Machaláni?
  3. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  4. Věra Tepličková: Keď Eštok nevie, čí je, Danko chce mať pokoj na ceste za stolicou a Fico hrá vabank...
  5. Radko Mačuha: Demilitarizácia Ruska cez joystick.
  6. Radko Mačuha: Veď na východe nič nieje.
  7. Yevhen Hessen: Ukrajinská komunita na Slovensku a dejiny kultúrnych väzieb
  8. Marcel Rebro: Deň detí bez otcov a s ruskými dronmi nad hlavou
SkryťZatvoriť reklamu