Tomáš Mašín: Vo vitríne boli fotky diverzantov, teroristov, vrahov. A potom som tam uvidel svoje meno

Boli to dvaja mladí muži. Sotva dospelí synovia generála Mašína, ktorého popravili fašisti, vytvorili jeden z najväčších príbehov studenej vojny. Proti komunistickému režimu viedli ozbrojený odboj a zabili pri tom dvoch príslušníkov polície.

Neskôr sa zázračne prestrieľali do západného Nemecka a šťastne žili v USA, ale doma v Česku sú dodnes, sedemdesiat rokov po, predmetom vášnivej polemiky: boli to hrdinovia alebo vrahovia?

Český režisér TOMÁŠ MAŠÍN najprv o Josefovi a Ctiradovi Mašínovcoch vôbec netušil. Dozvedel sa o nich až na školskej exkurzii v Múzeu Zboru národnej bezpečnosti. Spolužiaci si z neho uťahovali. Keď potom prišiel domov s veľkou otázkou, mama mu odpovedala: nechceli sme ti o tom hovoriť, choď radšej za ockom.

Dnes do kín prináša film BRATIA, ktorý by v Hollywoode zrejme nikdy nenakrútili, pretože by jeho scenár zvrhli zo stola ako nepravdepodobný. On sa však opieral len o historické fakty. Bratia, ktorí sa aj po revolúcii odmietali vrátiť domov do Česka, prosto pochádzali z rodiny, kde sa všetci riadili nezvyčajnými a nevídanými zákonmi.

Mašínovci dodnes rozdeľujú českú spoločnosť. Pre niekoho sú hrdinovia, pre niekoho vrahovia. Ako tieto vyhrotené postoje vlastne vznikli?

To vyhrotili komunisti. Komunisti nenávideli ich príbeh. Väčšinu odboja sa im darilo úspešne likvidovať, tí, čo sa režimu vzopreli, väčšinou skončili na dlhé roky vo väzení, vo väzení zomreli alebo ich popravili. Mašínovci a Milan Paumer pred politickou vraždou ušli.

Prežili, presadili sa na Západe, boli mladí a dokonca aj sexi. Komunistov to nesmierne provokovalo. Navyše ich hnevalo, že československej verejnosti nemohli nahovárať báchorky o ich pohnútkach. Mašínovci netúžili relaxovať na ležadlách pri bazéne a piť piňakoládu, okamžite chceli nastúpiť do armády a bojovať za slobodu našej vlasti.

Dnes to, bohužiaľ, znie ako klišé. Oni však naozaj verili, že sloboda je najvyššia hodnota. K tomu boli vychovávaní a pre to by urobili všetko, za slobodu boli ochotní položiť život. Ich morálny imperatív, dalo by sa povedal, vysoko presahoval strop.

Koľko úsilia museli komunisti vynaložiť, aby ich v očiach verejnosti zdiskreditovali?

Predovšetkým ich onálepkovali ako vrahov. No a potom začali manipulovať fakty v ich neprospech. Komunisti v podstate vytvorili celkom nový historický príbeh. Ten sa dostal do kníh, učebníc, do dokumentov a relácií, ktoré sa raz alebo dvakrát ročne vysielali v televízii. No a keď budete človeku stokrát opakovať, že Mašínovci boli vrahovia, uverí tomu. Čo ma však fascinuje, je, že tento diskurz prevzali aj médiá v porevolučnej, demokratickej spoločnosti. Dodnes to trvá.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Má 26 a doteraz sa pomočuje. Vyrásť z chlapca na muža je v našej kultúre náročné Čítajte 

Mašínovci však pri svojom boji za slobodu naozaj niekoľko ľudí zabili. Nielen pri prestrelke vo východonemeckom lese. Ich obeťami boli aj českí policajti, ktorí boli v službe, keď sa snažili získať zbrane.

Dobre, tak si teda položme takúto otázku: prečo sa aj o ich otcovi, generálovi Josefovi Mašínovi, ktorý bojoval v protifašistickom odboji, nehovorí ako o vrahovi? Počas vojny vyrábal takzvané briketové bomby, ktoré odbojári hádzali na vlaky vtedy jazdiace na uhlie a paru. Takých náloží bolo vraj okolo dvetisíc, určite vybuchli aj tam, kde bolo civilné obyvateľstvo. To tiež spôsobilo niekoľko obetí na životoch, minimálne ťažké zranenia. Naopak, Josef a Ctirad žiadneho civilistu nezabili, zabili len tých, čo boli ozbrojení alebo pracovali pre ozbrojené zložky. Slovo vrah bola proste komunistická nálepka, ktorá nemá s historickou vraždou nič spoločné.

Ako toto nastavenie českej spoločnosti vnímali Mašínovci po revolúcii?

Do Česka nikdy neprišli.

Prečo?