Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
SME Národné prináša rozhovor s režisérom Ondrejom Spišákom, ktorý v Činohre SND pripravuje poslednú premiéru tejto sezóny - hru španielskeho dramatika Lopeho de Vegu Blázni z Valencie.
Premiéry sú naplánované 8. a 9. júna 2024 v novej budove SND.
Aký máte vzťah k španielskej kultúre, tancu, hudbe a konkrétne k španielskej dráme?
Čo sa týka Španielska, mohol by som si spolu s Janom Werichom zaspievať: „Nikdy jsem v Madridu nebyl a ani ne v Seville, rozpomenu se stěží, kde Barcelona leží, vím však, že to tam krásný je…“
Našťastie španielska kultúra sa dá konzumovať aj na diaľku. Španielsko je domovinou veľkých dramatikov, spisovateľov, básnikov, maliarov, muzikantov, hercov, filmárov, tanečníkov.
Španielska kultúra je jednou z najväčších na svete a španielska dráma zásadne ovplyvnila podobu súčasnej svetovej drámy.
Španielsky zlatý vek priniesol videnie sveta ako divadla a zároveň videnie divadla ako sveta. Priniesol básnické slovo, ktoré vyslovené z javiska ovplyvňovalo obrovské masy ľudí, a divadlo, ktoré patrí spolu s antickým divadlom, alžbetínskym divadlom, talianskym ľudovým divadlom k základným kameňom svetového divadla.
Obdivujem španielsku kultúru, tanec, maliarstvo, hudbu, divadlo aj film a chcel by som už konečne aj osobne spoznať túto veľkolepú krajinu.
V rámci inscenácie spolupracujete s viacerými umelcami – hudobníkom Jurajom Haškom, choreografkou Libušou Čižmárik Bachratou či profesionálnymi tanečníkmi a kapelou. Čo podľa vás do tejto inscenácie prináša práve toto umelecké prepojenie?
Hra pracuje s vybičovanými emóciami. Hudba aj tanec dokážu emóciu vyvolať, preniesť aj vyjadriť.
Naša hra je hravá a ako taká kombinuje štylistiky a divadelné žánre. Realistické prvky sa miešajú so štylizovanými pasážami, próza s veršami, hovorené slovo občas prejde do spevu.
Hľadáme spôsob, ako vyjadriť to, čo postava cíti, keď sa správa normálne, a čo sa s ňou deje, keď nejaké impulzy spôsobia, že jej začne šibať. Týka sa to všetkých postáv a celej hry.
Váš stály spolupracovník výtvarných scén je František Lipták. Čo je pre vás primárnou inšpiráciou tohto projektu plného dôvtipu, výstižných metafor a vášnivých výbuchov?
Blázinec ako obraz sveta. Ako miesto, v ktorom žijú ľudia a kde boľavé duše vo veľkej koncentrácii lietajú povetrím ako lietajúce ryby, ktoré vyjú na mesiac.
Blázinec, čiže uzavretý priestor, ktorý je izolovaný od ostatného sveta a poskytuje útočisko tým, ktorí život v normálnom svete nezvládajú, poprípade tým, ktorí sa pred normálnym svetom schovávajú.
Inscenácia Blázni z Valencie spája dve ústredné témy – lásku a bláznovstvo. V čom je podľa vás prepojenie týchto tém príťažlivé, možno aj z hľadiska ich aktuálnosti?
Vyzerá to tak, že nikdy bláznovstvo nebolo viac aktuálne ako dnes. Zdá sa,
že žijeme v časoch, ktoré sa vymkli z kĺbov. Veľakrát nevieme odhadnúť, či sme sa zbláznili my alebo tí okolo nás.
Našťastie existuje láska, ktorá je večná a môžeme byť vďační, že ešte stále bláznime aj z lásky.
Pomôžem si citátom profesora Vladimíra Mikeša: ,,Verše Lopeho de Vega sú o láske a o tom, čo k nej patrí, teda žiarlivosť, obavy, zášť, ohrdnutie a tiež čas, ktorý láska prichádza vyvrátiť a ktorý na oplátku rozvracia lásku a robí z nej – ako v každej porenesančnej poézii a v španielskej obzvlášť – lásku vedomú, lásku súperku smrti, najplnšiu vo chvíli, keď čelí záhube.“
V rámci tohto projektu bola náročná aj herecká príprava. Čo ste pokladali za základ počas skúšobného obdobia, bola to pre vás v rámci práce s hercami možno aj trochu výzva?
Výzva je to vždy. Neexistujú pravidlá, podľa ktorých sa pripravuje nová hra. Znie to ako koketéria alebo klišé, ale začína sa vždy od nuly. A naša hra je žánrovo ťažko pomenovateľná.
Dôležité je pre nás, pre všetkých, pre režiséra, hudobníka, choreografa, výtvarníkov, dramaturga a hlavne pre hercov – vedieť si predstaviť slobodu, ktorú takáto žánrová nejasnosť poskytuje.
Dá sa nájsť v tomto kolotoči nedorozumení, skrytých identít a spletitých lások hlavná myšlienka? Je to toho možno viac, čo si diváci môžu z tejto inscenácie odniesť?
To je výborná otázka: Dá sa nájsť hlavná myšlienka v takom roztrieštenom kaleidoskope? Možno ani nie.
V tomto je to veľmi podobné súčasnému svetu. Aká je hlavná myšlienka dnešného sveta?
