Hrdinkou jeho najnovšieho filmu je talianska astrologička Luciana. Klienti už celé roky za ňou chodia s otázkou, ako naložiť so svojím životom, a ona im zakaždým vyberie nejaké miesto na mape, kde majú stráviť svoje najbližšie narodeniny a skúsili sa tak, symbolicky, znovu narodiť. V nových podmienkach, v lepšej konštelácii hviezd, s plným vedomím a odhodlaním.
Hoci sú seansy s Lucianou pre jeho príbeh zásadné, PETER KEREKES nenakrúcal film o astrológii ani o tom, ako nás hviezdy ovplyvňujú. V dokumente Wishing On a Star, ktorý mal práve premiéru v Benátkach, rozpráva o tom, čo nás ako ľudí definuje, po čom túžime a čo je našou chorobou, priam až novou pandémiou.
Kerekes je priamy a úprimný filmár, bez komplexov pomenováva to, pri čom iní zostávajú ticho. K jeho pracovnej metóde pritom patria vtip a optimizmus.
Optimizmus si zachováva aj pri tom najhoršom, čo sa dnes na Slovensku deje, no keď sa v ňom spustí filmársky inštinkt a začne si predstavovať obrazy z jeho blízkej budúcnosti, nedokáže celkom potlačiť ani svoj zmysel pre čierny humor.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sa dal nahovoriť na film o talianskej astrologičke,
- čo na jeho taliansky film hovorili Taliani a svetové publikum,
- čo považuje za najnovšiu pandémiu ľudstva,
- čo si myslí o slovenskej kultúre,
- prečo si myslí, že trenice medzi filmármi sú potrebné,
- čo si myslí o diskusii, ktorá medzi filmármi vznikla po premiére Mikiho,
- akú má skúsenosť s podporou Audiovizuálneho fondu,
- ako hodnotí postup umeleckej obce v reakcii na dianie ministerstva kultúry,
- ako vníma podporu verejnosti,
- čo čaká od vzdelaných voličov Smeru a Hlasu,
- ako vidí budúcnosť Slovenska a na čom padne súčasná koalícia.
Čo ste si mysleli o astrológii a astrológoch, predtým, ako ste šli nakrúcať tento film?
V živote ma astrológia nezaujímala. Mám však výborného rakúskeho producenta Ralpha Wiesera, ktorý je veľmi dobre vychovaný, kultivovaný, pedantný Viedenčan.
V roku 2013 ma počas festivalu v Jihlave pozval na večeru a medzi hlavným chodom a dezertom sa ma spýtal, či by som nechcel nakrútiť film o talianskej astrologičke. Jeho kamarátka, talianska producentka Erica Barbiani, vraj o nej chce točiť film a veľmi by chcela, aby som ho zrežíroval. A ja som mu, samozrejme, povedal, že nie.
O rok ma opäť pozval na večeru. Zdvorilo sme sa porozprávali a medzi hlavným chodom a dezertom sa ma znovu opýtal, či by som nechcel nakrútiť film o talianskej astrologičke. Zase som odmietol.
Keď ma zavolal na večeru aj na tretí rok, už mi to bolo trochu hlúpe, preto som mu povedal: Ralph, povedzme si to rovno: idem do toho. Mal som vtedy toho veľmi veľa, ale chcel som sa s ňou aspoň stretnúť.
Jeden deň som sa vracal zo Štrasburgu domov a cez malú obchádzku som sa za ňou zastavil v Aiello del Friuli. A zamiloval som sa do nej.
Čím na vás tak zapôsobila?
Už príchod k nej bol zvláštny. Keby som to napísal do filmu, nikto by mi neuveril, že je niečo také reálne.
Býva v krásnom, ale rozpadávajúcom sa kaštieli zo 14. storočia. Ohlásili sme sa, že sme tu, a čakali na ňu na parkovisku. Vedľa nás zastavil červený kabriolet, z neho vystúpila zrelá pani v kožuchu a zazvonila na zvonček. Zrazu sa z okna vynorila drobná pani s cigaretou v ruke, nakričala na pani dole a nahnevaná pani nasadla do auta a odišla. Prečo som teraz nemal zapnutú kameru? pýtal som sa.
Dozvedel som sa, že tá pani bola z Ríma a mala s Lucianou dohodnuté stretnutie. No keďže boli zápchy a hodinu meškala, Luciana už na ňu nemala čas. Teraz tu už mám niekoho iného, povedala. Je to váš život, no ak ho chcete zmeniť, musíte chodiť načas.
Okamžite som si ju obľúbil. Film o nej som chcel nakrútiť aj napriek všetkej astrológii.
Prečo o ňu talianska scenáristka tak veľmi stála?
Jej teta za Lucianou chodila, a aj ona sama to potom vyskúšala. Chcela napísať úspešnú knihu a mať dieťa - a napísala úspešnú knihu a má dieťa. Takže jej metóda asi funguje.
Herečka Kovalčíková: Dúfala som, že po tridsiatke budem žiť inak, možno aj na vyššej úrovni Čítajte Zmenil sa po skúsenosti s Lucianou váš pohľad na astrológiu?
Neverím na astrológiu, ale verím v Lucianu. Luciana je vynikajúca psychologička. Nikomu nepovie, čo má robiť a ako má naložiť so svojím životom, vraví iba to, kam má cestovať.
Robí vlastne presne to isté, čo robil profesor Párnický, keď nás učil réžiu. Nikdy nám nepovedal, natočte to takto, vždy sa len opýtal: prečo ste to urobili takto? Luciana sa tiež iba pýta. Prečo žijete s týmto mužom? Prečo neviete odísť od matky? Prečo sa neviete vyrovnať so svojím otcom? Prečo neviete urobiť tento krok?
Nehovorím po taliansky, takže počas prvých stretnutí som ju len pozoroval a vnímal atmosféru. Klientky - väčšinou sú to ženy - za ňou prišli vystresované, z ich reči tela bolo zrejmé, že sú aj v napätí, no po hodine rozhovoru od nej odchádzali pokojné a vyrovnané. Okamžite som pochopil, že sa tam niečo deje.
Vy ste jej služby využili?
Nie. Asi by som sa bál. Ako režisér som aj potreboval istý odstup, no keď raz bude so mnou najhoršie, pôjdem za ňou.
Vo vašom filme sa pekne vyjavilo, čo ľudí v skutočnosti zaujíma. Prekvapilo vás to poznanie?
