Takú situáciu ako tento rok ešte nezažili. Hrady a pamiatky idú do protestu, vyvesia čierne vlajky

BRATISLAVA. Pomoc mešká a murárska sezóna je prerušená, archeologické a pamiatkové výskumy stoja, cez strechy zateká a nebudú opravené pred zimou. Aj preto vyvesí tridsaťosem hradov a pamiatok čierne vlajky alebo symbolicky zhasnú osvetlenie.

Dôvodom protestu je vedenie ministerstva kultúry, pre ktoré je paralyzovaná pomoc pamiatkam. Uviedli to zástupcovia pamiatkových združení a odborníci.

Záchrana kultúrnych pamiatok funguje práve cez projekt Obnovme si svoj dom, ktorý je pod ministerstvom kultúry. „Spolupráca s ministerstvom kultúry v rámci programu Obnovme si svoj dom funguje dvadsať rokov, no takú situáciu ako v tomto roku sme ešte nezažili,“ uviedol predseda občianskeho združenia Zachráňme hrady Ratibor Mazúr.

Ani v septembri ešte nie sú vyhodnotené žiadosti o dotácie, ktoré podávali nielen členovia združenia, ale aj ostatní vlastníci a správcovia kultúrnych pamiatok. Tí žiadali o podporu ešte v decembri minulého roka. Vedenie ministerstva však podľa nich ignoruje hodnotenie odborných komisií.

Sezóna je podľa Mazúra z veľkej časti stratená pre mnohé pamiatky. „Je koniec septembra a nie je podpísaná žiadna zmluva, nie je uspokojený ani jeden žiadateľ,“ hovoril. Sú to práve správcovia a vlastníci, ktorí financujú obnovu a záchranu pamiatok z vlastných vreciek.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Táto sezóna je už stratená. Šimkovičová mešká s dotáciami na opravy hradov a kaplniek Čítajte 

Práce stoja, pomoc neprichádza

Bolo to pritom ministerstvo kultúry, ktoré ešte v januári zverejnilo na sociálnej sieti kontroverznú anketu, či má podporovať kultúrne dedičstvo, alebo akcie LGBT+ komunity, na ktorých chcelo šetriť.

Denník SME už v júli informoval, že ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej nedokázalo za šesť mesiacov zostaviť komisie a rozdeliť dotácie, aby mohli združenia zachraňovať kultúrne pamiatky.

Týkalo sa to stoviek hradov, kostolov, historických budov aj dreveníc, starých mlynov, aj kláštorov. „My nemáme prázdniny, na ministerstve asi áno. Pritom náš dlh ako spoločnosti voči kultúrnym pamiatkam činí štyri miliardy eur. Také máme zdevastované pamiatky,“ povedal v rozhovore pre SME hradár Rudo Mlích.

„Každoročne na konci kalendárneho roka podáme žiadosti, zasadnú odborné komisie, ktoré ich vyhodnotia a my sa môžeme pustiť do práce. To sa tento rok nedeje. Všade na pamiatkach pracujú ľudia na dobrovoľnej báze, vo svojom voľnom čase, ale materiál aj odborná práca niečo stoja,“ povedal v júli Mlích.

Mazúr vysvetlil, že v minulosti sa napríklad v apríli dozvedeli, že budú podporení, výsledok bol zverejnený na webovej stránke ministerstva kultúry a v máji už mali peniaze na účte. Súčasnosť je však iná.

Spriatelené s ministerstvom

Ministerstvo kultúry v máji vymenovalo členov hodnotiacich komisií v dotačnom programe Obnovme si svoj dom. Proces hodnotenia žiadostí o dotácie sa tak spustil s tým, že na program šlo menej financií ako minulý rok.

Generálny tajomník služobného úradu ministerstva Lukáš Machala v máji zároveň avizoval, že viac ako šesť miliónov eur alokujú na priamu adresnú podporu obnovy kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu. "Tým zabezpečíme plnenie cieľov z programového vyhlásenia vlády a aspoň čiastočne sa pokúsime zmierniť investičný dlh v rezorte kultúry," povedal Machala.

Podľa Mazúra to vyzerá tak, že rozhodnutia zmenili, aby boli podporené nejaké priateľské subjekty alebo samosprávy, či vlastníci spriatelení s vedením ministerstva kultúry.

Bývalý prezident pamiatkarského združenia ICOMOS Slovensko Pavel Gregor sa obáva, že tento rok sa pomoc k pamiatkam nedostane. „Po dvadsaťročnom, úspešnom programe Obnov si svoj dom sme dnes v situácii, keď väčšina programov nie je vyhodnotená a tie, ktoré sú, sa nachádzajú v chaose,“ konštatoval na tlačovej konferencii.

Na ministerstve práce však úspešne pokračuje aspoň program Ľudia a hrady, ktorý pomáha viac ako tridsiatim pamiatkam.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ministerstvo kultúry potichu chystá plán na reorganizáciu. Týkať sa má Národnej galérie aj múzea Čítajte 

Ľudia sa boja povedať, že je niečo zle

„Dlhodobo spolupracujeme s mnohými vládami a v súčasnosti máme pocit, že nie sme vypočutí a dochádza k poškodzovaniu pamiatok. Peniaze, ktoré by mohli prísť, nie sú na stole," hovorí Martin Varga z občianskeho združenia Hrad Uhrovec.

Ohrozené sú podľa neho aj rodiny ľudí, ktorí na obnove pracujú. Často zo svojich rodinných úspor dali peniaze, aby financovali obnovu pamiatok.

Protest nehovorí len za hrady, ale aj za kostolíky, malé farnosti, mestské, pamiatkové celky či ďalšie pamiatky. „Obvolával som ľudí, ktorí mali možnosť sa zapojiť do tejto výzvy, no nikdy predtým som nepočul taký strach. V tejto spoločnosti sa rozhostil strach povedať,“ zdôraznil Varga.

Dúfa, že protest naštartuje ministerstvo kultúry a vytvorí lepšie podmienky do budúceho roka. „Hovoríme o budúcnosti. Naše národné kultúrne dedičstvo nie je otázkou jedného roka, ale niekoľko desaťročí a storočí pamiatkovej starostlivosti,“ povedal.

Martin Varga. (zdroj: Erik Stopka)

Ohrozený je aj pamiatkový úrad

Ohrozené nie sú len hrady a pamiatky, ale aj pamiatkový úrad. Úrad je podľa pamiatkarky Anny Tuhárskej dlhodobo podfinancovaný a personálne poddimenzovaný.

„Súčasné vedenie ministerstva skrátilo rozpočet úradu na tento rok do takej miery, že nemá na platy zamestnancov. Z 342 systematizovaných miest sú prostriedky len na 300 zamestnancov. Nie je možné financovať služobné cesty,“ vysvetlila s tým, že ide o prácu, ktorá je v teréne a nedá sa robiť od stola.

Henrieta Moravčíková predsedníčka slovenskej pracovnej skupiny DOCOMOMO – medzinárodnej organizácie na výskum a ochranu modernej architektúry upozorňuje aj na ohrozenie modernej architektúry.

„Ani tieto pamiatky sa nedokážu ochrániť samy. V ostatnom čase sme realizovali monitoring stojeden najvýznamnejších diel modernej architektúry zapísaných v registri DOCOMOMO. Z nich sú tri zbúrané, desať zdevastovaných,“ konštatovala.

„Nedávno zaznelo z prostredia SNS, že obnovovať staré budovy je blbosť. Myslím si, že obnovovať staré budovy a tým aj kultúrne dedičstvo našej krajiny je povinnosť. Práve identita nás Slovákov a Sloveniek je vybudovaná nie na lacných potravinách a hotelových posteliach, ale na kultúrnom a prírodnom dedičstve,“ dodala.