BRATISLAVA. Výber toho najlepšieho za uplynulý rok v divadle prinesie festival súčasnej drámy Nová dráma/New Drama 2025. Do Bratislavy zavítajú od 12. do 17. mája viaceré divadlá, zoskupenia či jednotlivci.
Ide o Batyskaf, divadlo Na Peróne, Mestské divadlo Žilina, Peter Mazalán, Činohru Slovenského národného divadla, Slovenské komorné divadlo Martin, Slzy Janka Borodáča a Uhol92.
Prinášame vám programové tipy z Novej drámy.
Marina Carr – masterclass írskej dramatičky
13. mája, 10.00, Štúdio 12
Patronát nad 21. ročníkom festivalu prevzala slávna írska dramatička Marina Carr, ktorej tvorba je úzko spätá s antickou mytológiou.
Jej tvorba zahŕňa viac ako dvadsať divadelných hier. Mnohé pritom dosiahli úspech nielen na domácich javiskách, ale aj v zahraničí a dočkali sa prekladov do svetových jazykov.
V tvorbe sa zameriava hlavne na úlohu pamäti, histórie a rodiny v prežívaní človeka, pričom svoje postavy situuje predovšetkým do prostredia írskeho vidieka.
Dramatička povedie v Bratislave masterclass, počas ktorého upriami pozornosť najmä na Aischylovu Oresteiu. Carr tiež prečíta ukážky zo svojej hry Dievča na oltári.
Patrónkou 21. ročníka festivalu Nová dráma/New Drama je svetoznáma írska dramatička Marina Carr. (zdroj: Yousef Khanfar)Alžbeta Vrzgula: Happy End, Uhol_92
13. mája, 16.45, Nová Cvernovka
Bude to zvláštna svadba. Amazonka si berie Cowboya. Ani jeden z nich nevie, aká je ich pozícia vo vzťahu ani v spoločnosti.
Amazonka sa neustále hnevá na všetky mužské verzie príbehov a hľadá svet, v ktorom by si nemusela odrezávať prsníky. Cowboy už môže na planéte dobývať jediné miesto – kuchyňu. A hoci rád používa silikónové formičky na pečenie, jeho životu niečo chýba.
Obaja sú zmätení a neistí a v predvečer svojho veľkého dňa nemajú ani zďaleka vyjasnené všetko, čo by dvaja ľudia vstupujúci do manželstva mali mať. Aby toho nebolo málo, okolo sa poneviera Siréna, ktorá svadobčanov zvádza aj zneisťuje. A napokon je tu kapela, ktorá síce hrá najväčšie hity z mladosti mileniálov, ich texty však odrazu znejú ako zlovestné veštby.
Môže toto dopadnúť tým slávnym – a žili šťastne, až kým nepomreli?
Veronika Husovská v inscenácii Happy End divadla Uhol 92. (zdroj: Bara Podola)
Stretnú sa muž, ktorý varí, a žena, ktorá strieľa. Môže to dospieť k šťastnému koncu? Čítajte Pavel Vilikovský – Dušan D. Pařízek: Pes na ceste, Slovenské národné divadlo
13.mája, 19.00, SND – Činohra
Pavel Vilikovský Slovákov azda najlepšie definuje: „Moji milí Slováci! Kedy konečne pochopíte, že ak niekto chce Slováka presne podľa svojich predstáv, musí si dať tú námahu a robiť si ho sám?“
V inscenácii Dušana D. Pařízka presakuje naša kultúrna negramotnosť definovaná dekádami v socialistickom područí. Výkony Alexandra Bártu, Roberta Rotha, Ľuboša Kostelného a Richarda Stankeho sú úzko prepojené so silnou vizuálnou stránkou inscenácie. Štyria herci reflektujú slovenskú malosť a historickú zaostalosť, pričom ich humorne pointujú aj úvahami Thomasa Bernharda o „veľkom“ Rakúsku.
Jednou z dôležitých hybných síl inscenácie je humor. Bez neho by všetko rozprávanie bolo až priveľmi hrozné.
"Adaptácia románu Pavla Vilikovského v Pařízkovej réžii je ako chirurgické odstránenie abscesu, ktorý pod kožou rástol, bolel a zavadzal už hodný čas," napísala pre SME o inscenácii Soňa Jánošová.
Z inscenácie SND Pes na ceste. (zdroj: novadrama.sk)
Vulgárne vám vynadajú, povedia pravdu o Slovensku a aj tak budete povznesení Čítajte Stefan Zweig – Júlia Rázusová a kol.: Outcast, Slzy Janka Borodáča
14. mája, 19.00, A4 – priestor súčasnej kultúry
„On mal deti?“ pýta sa v úvode inscenácie herečka Gabriela Marcinková, keď na javisku rozsvieti neónový nápis Zweig.
„Tak mal tie deti?“ zopakuje otázku potom, ako odpoveď zanikne v množstve iných informácií, ktoré o tomto spisovateľovi, humanistovi a kozmopolitovi na úvod zaznejú.
„Jeho prvá manželka mala dve, tak ich asi s ňou vychovával,“ odpovie jej napokon Anna Jakab Rakovská.
Svoje úplne posledné napísané vety nenazval spisovateľ Stefan Zweig listom na rozlúčku. V hlavičke troch odsekov stálo slovo: Vyhlásenie. Zweig v ňom nepateticky poďakoval Brazílii, ktorá ho prichýlila potom, ako sa Európa sama zničila.
Napísal však aj, že nemá dosť síl žiť bez domova, bez osobnej slobody a list ukončil takto: „Bodaj by nám bolo dopriate uvidieť po tejto dlhej noci úsvit! Ja, až priveľmi netrpezlivý, idem popredu.“ Dvadsiateho druhého februára 1942 aj so svojou druhou manželkou dokonal samovraždu.
Tvorkyne a tvorcovia z prešovského zoskupenia Slzy Janka Borodáča na čele s režisérkou Júliou Rázusovou jeho román voľne adaptovali na súčasnosť. Na časy, keď sa empatický človek často cíti v spoločenskej atmosfére ako vyvrheľ a vydedenec, teda outcast.
Outcast stojí na Gabriele Marcinkovej a Anne Jakab Rakovskej. (zdroj: Slzy Janka Borodáča)
Zweig sa zabil, no Rakovská a Marcinková idú ešte ďalej. Napriek všetkému zostávajú Čítajte Dominik Tatarka – Dávid Paška: Tatarka, Slovenské národné divadlo
15. mája, 19.00, SND – Štúdio
Tatarkov opakujúci sa literárny protagonista Bartolomej Slzička sa ocitá v Paríži roku 1938 tesne po Mníchovskej dohode ako študent. Potom zasa ako národný spisovateľ v československom paláci kultúry v roku 1956. Následne ho môžu diváci vidieť ako prenasledovaného disidenta v rokoch normalizácie, až napokon ako starca čakajúceho na niečo, čoho sa už nedožije.
Inscenácia na motívy života a diela literáta Tatarku prináša titul, ktorý až šokujúco definuje problematiku slovenskej súčasnosti. Inscenácia skladá hold nielen osobnosti autora a jeho dielu, predovšetkým cezeň sprostredkoval ambiciózne spoločensko-umelecké gesto.
Herečky zľava Barbora Andrešičová, Viktória Šuplatová a Zuzana Fialová počas generálky predstavenia Slovenského národného divadla Tatarka. (zdroj: TASR)Jana Wernerová, Tereza Trusinová: Smutná správa zo smutnej krajiny, Divadlo Na Peróne
16. mája, 16.00, Štúdio 12
Za siedmimi horami, za siedmimi dolami a siedmimi hraničnými priechodmi, v krajine, kde sa slzy sypú a smútok leje, kde sotva kvety zapučia, už aj odkvitnú, v kraji tom, kde už takmer nik neostal, stojí jeden malý, ošumelý a sotva funkčný hotelík, v ktorom matka s dcérou a jedným zamestnancom vykonávajú poctivé hoteliérske remeslo.
Aké následky môže mať, keď sa po dlhých rokoch rozhodneme vrátiť? Čo to znamená odísť, ostať a vrátiť sa? Kedy posledná šanca prerastá v beznádej?
Nie je jasné, kde sa príbeh odohráva, no jeho prostredie je známe a ľahko rozpoznateľné: Bohom zabudnutá krajina s jej Bohom zabudnutými ľuďmi. K tomu patria ich skromné, či temné zvyky, sny, túžby a aj krivdy.
Prostredie príbehu je neurčité, ale dobre známe a ľahko rozpoznateľné. (zdroj: Bara Podola)Maja Zade: Status quo, Mestské divadlo Žilina
16. mája, 19.00, Dom kultúry Zrkadlový háj
Keby sa svet zmenil a nastala by výmena rodových rolí, ako by to vyzeralo? Hra nemeckej dramatičky Maje Zadeovej zobrazuje príbeh troch mužov v troch rôznych životných okolnostiach. Trojicu hrá jeden herec. Status quo prehovára o stále nerovnom postavení žien v patriarchálnej spoločnosti.
Prvý Michal je vystavený prudkým útokom šéfky, druhý zase sexuálnemu obťažovaniu vedúcej v drogérii a tretí je v divadle obeťou túžob umeleckej šéfky.
Typické komické situácie zobrazujú neľahké svety troch rôznych Michalov, ktoré eliminujú slovo „muž“ a rozhodujúci hlas majú ženy.
Ako by vyzeral svet, keby nastala absolútna inverzia rodových rolí? (zdroj: Robert Tappert)
