BRATISLAVA. Patrí k najrozpoznateľnejším vlajkám na svete, hoci nepatrí žiadnej krajine.
Dúhová vlajka má od svojho vzniku v roku 1978 viacero podôb, no keď ju jej autor, umelec a aktivista Gilbert Baker prvýkrát predstavil na Pride v San Franciscu, hneď sa stala úspešnou.
„Stáli sme tam, pozerali sa a videli dúhovú vlajku. Naše tváre sa rozžiarili. Nebolo treba nič viac vysvetľovať. Ľudia okamžite vedeli, že je to naša vlajka," spomínal pre The New York Times americký aktivista Cleve Jones, ktorý sa pochodu zúčastnil.
História dúhovej vlajky sa začala jediným pochodom. Dnes už existuje viac než 30 rôznych vlajok LGBTI+ ľudí, ktoré reprezentujú ich rozmanitosť a identity.
Je aj symbolom Medzinárodného dňa boja proti homofóbii, bifóbii, transfóbii a intersexfóbii, ktorý si pripomíname 17. mája.
Medzinárodný deň boja proti homofóbii, bifóbii, transfóbii a intersexfóbii (IDAHOBIT)
- Práve 17. mája v roku 1990 vyradila Svetová zdravotnícka organizácia homosexualitu z medzinárodného zoznamu chorôb.
- Pri príležitosti tohto dňa sa už piatykrát rozbehla kampaň Dúhová stužka.
- Jej cieľom je viditeľne vyjadriť solidaritu LGBTI+ komunite a podporiť dúhové organizácie a iniciatívy pôsobiace na Slovensku.
- Kampaň štartuje 1. mája a potrvá do 31. mája 2025.
- Kampaň možno podporiť na tomto linku, kde dúhovú stužku aj získate.
Prirodzená z neba
Podľa Bakera bola dúhová vlajka nevyhnutnosťou. Dovtedy totiž gejovia používali ružový trojuholník: symbol, ktorým pôvodne nacisti označovali gejov v koncentračných táboroch.
"Pochádzal z hrozného miesta a času vraždenia, holokaustu a Hitlera. Potrebovali sme niečo krásne, niečo od nás," povedal Baker v rozhovore pre magazín newyorského Múzea moderného umenia.
Pokračoval, že dúha je dokonalá: vystihuje ľudskú rozmanitosť — v rámci rasy, rodu, veku a všetkého ostatného. "Navyše, je to prirodzená vlajka — pochádza z neba!" dodal.
Bakera oslovil mestský poslanec San Francisca a prvý otvorený gej politik zvolený do verejnej funkcie v Kalifornii Harvey Milk. Chcel, aby vytvoril symbol pre LGBTI+ ľudí a dizajn by následne predstavil v rovnaký rok 25. júna na Gay Freedom Pride Parade v San Franciscu.
Baker neváhal a hneď sa pustil do práce. Pôvodne navrhol vlajku s ôsmimi farbami: ružovou, červenou, oranžovou, žltou, zelenou, tyrkysovou, indigovou a fialovou. Každá farba reprezentovala určitý aspekt hrdosti a mala svoj význam. Reprezentovali napríklad pokoj, prírodu, sex, život či slnečné svetlo.
Nedostupná látka a veľký dopyt
K popularite vlajky prispela aj nešťastná udalosť. O pár mesiacov po Pride bol Harvey Milk zavraždený. V novembri 1978 naňho spáchal atentát David White, konzervatívec, bývalý policajt a dobrovoľný hasič.
Milkova smrť zasiahla verejnosť a upriamila pozornosť väčšinovej spoločnosti k podpore LGBTI+ komunity. Ľudia tak začali zháňať dúhovú vlajku na podporu, dopyt vzrástol a začala sa predávať verzia so siedmimi farbami.
Výrobcovia vypustili ružový pruh, pretože pri hromadnej výrobe došlo k nedostatku ružovej látky. Sám Baker priznal, že látka v tejto farbe nebola ľahko dostupná.
Postupne sa vlajka zredukovala na šesť farieb, sedempruhový dizajn totiž nevyzeral dobre. Navyše opäť šlo o praktické dôvody spojené s nižšími výrobnými nákladmi.
Práve táto podoba je dnes najrozšírenejším a najuznávanejším symbolom hrdosti LGBTI+ ľudí.
Mnohí vnímali dúhovú vlajku ako „krásny, povzbudzujúci obraz, ktorý zaplnil potrebu rozpoznateľného symbolu pre LGBTI+ ľudí,“ konštatoval aktivista Peter Tatchell, ktorý patrí medzi veteránov v boji za rovnosť LGBTI+ ľudí.
Dúhový Pride v júli 2023 prechádza popred prezidentský palác. (zdroj: SME/Marko Erd)Pomáha projektom, ktoré prišli o podporu
Občianske združenie Saplinq už piaty rok organizuje kampaň Dúhová stužka, ktorá spája 12 LGBTI+ projektov.
Mnohé z nich prišli vlani a tento rok o financovanie z verejných zdrojov. O podporu prišli bez odôvodnení, aj napriek dobrým odporúčaniam a hodnoteniam odborných komisií. Podľa mnohých organizácií dotačné programy diskriminačne vylučujú LGBTI+ projekty.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) už vlani avizovala, že LGBTI+ organizácie na Slovensku nedostanú od jej rezortu „ani cent“. Najnovšie Rada Fondu na podporu umenia (FPU) na svojom zasadnutí 30. apríla 2025 zmenila odporúčanie odbornej komisie a rozhodla, že nepodporí kultúrno-vzdelávací projekt PRIDEme 2025, ktoré organizuje Saplinq.
Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že „rada nepodporuje morálne deformácie mládeže“. Zámerom PRIDEme je organizácia diskusií v menších mestách spojených s vystúpením lokálnych umelcov a umelkýň.
„Úprimne, čakali sme to. Bolo nepravdepodobné, že budeme výnimkou v ťažení nominantov a nominantiek ministerky Šimkovičovej v Rade FPU proti LGBTI+ projektom. Čo nás ale prekvapilo, je to otvorene diskriminačné odôvodnenie. Právne kroky už konzultujeme s naším právnikom,“ uviedol riaditeľ Saplinqu Róbert Furiel.
Týmto rozhodnutím sa stal Saplinq popri Iniciatíve Inakosť a divadle Nomantinels ďalšou LGBTI+ organizáciou, ktorá nezískala podporu z FPU pre svoje etablované projekty – a to aj napriek odporúčaniu odbornej komisie.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová. (zdroj: TASR)Stále nezničiteľným symbolom
Aj keď sa dúhová vlajka stala dôležitým symbolom kvír ľudí na Slovensku, kde ju ľudia vyvesujú z okien, nosia so sebou na Pride, alebo ju nosia so sebou, rovnako ju ľudia aj strhávajú či ničia.
V máji v roku 2021 vyvesila spoločnosť Reinoo na svojich budovách v Žiline dúhové vlajky pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti homofóbii a transfóbii. Krátko nato sa neznámi páchatelia pokúsili vlajky podpáliť a poškodili ich.
"Došlo k pokusu o poškodenie ôsmich vlajok, štyri sa pokúšali zapáliť, pršalo, takže nezhoreli, a ďalšie štyri odniesli," povedal po incidente pre Noviny TV Joj generálny riaditeľ Reinoo Milan Dubec.
Situácia sa nezmenila ani po teroristickom útoku pri Teplárni v roku 2022. Len pár hodín po streľbe futbalový fanúšik vo vlaku udrel do hlavy dievča s pripnutou dúhovou vlajkou.
Spomienku na obete útoku Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča si ľudia pripomínali prostredníctvom spomienkových akcií, pochodov či umeleckých projektov.
Bitky, hejty a bruselské záchody. Od útoku na Zámockej uplynuli dva roky Čítajte Po útoku sa symbolom bratislavského Pride v roku 2023 stala nezničiteľná dúhová vlajka, ktorá bola nepriestrelná, ohňuvzdorná a odolná voči ostrým predmetom, ktorá bola vyrobená zo špeciálneho materiálu.
Ešte donedávna bol pripomienkou Horvátha a Vankuliča dúhový stĺp pred Teplárňou. V októbri minulého roka ho však niekto premaľoval nasivo. Stalo sa tak ani nie tri dni po druhom výročí teroristického útoku.
Premaľovanie stĺpu vtedy nahlásil magistrát mestskej polícii ako škodu na majetku mesta. Mesto nemalo informácie o tom, kto stĺp premaľoval.
Hlavným cieľom bolo, aby sa čo najskôr vrátil pôvodný, dúhový náter. V novembri iniciatíva Inakosť informovala, že je stĺp opäť dúhový.
„Dúhová lampa je spomienkou na Matúša a Juraja a aj na neustále snahy o vymazávanie a odstraňovanie LGBTI+ ľudí z verejného priestoru. Počas maľovania sme sa, žiaľ, stretli i s nechápavými pohľadmi, no čo je horšie, aj s priamymi vyhrážkami smrťou dvom kolegyniam z iniciatívy Inakosť,“ napísala iniciatíva.
V júli 2024 zasa podal minister životného prostredia Tomáš Taraba trestné oznámenie za hanobenie štátnej zástavy po tom, čo bola počas Dúhového PRIDE v Bratislave vyvesená dúhová vlajka so slovenským štátnym znakom. Odborníci však uviedli, že taký trestný čin v slovenskom právnom systéme neexistuje.
