BRATISLAVA/NÁMESTOVO. Určite hrajú zvieratá. Naozaj? Áno, veď sa tak aj hýbu, zamýšľajú sa deti podvečer na tanečnom predstavení Ostrov! českého súboru Burkicom.
Inscenácia poukazuje na prírodné a enviromentálne témy: základným táborom príprav sa stal Jakubský rybník, ktorý patrí do chránenej oblasti.
„Keď poviem desať, budeš na ostrove. Budeš ním obklopený, pocítiš ostrov, budeš ostrovom. Desať,“ hovorí hlas na začiatku predstavenia.
Oceňovaná inscenácia Ostrov!, za ktorou stojí Jana Burkiewiczová, za posledné roky precestovala celý svet vrátane Soulu či Honkongu, kde sa zaradila medzi 14 najlepších diel na Performing Arts Expo.
Prvýkrát zavítalo na Slovensko na deviaty ročník festivalu Tanečno, ktorý sa konal od 13. do 17. augusta v Námestove. Do mesta na severe Slovenska už pravidelne prichádzajú tanečníci a tanečníčky a medzinárodné súbory – tentoraz z Nórska, Francúzska, Švédska, USA či Česka –, aby predviedli tanec v jeho rôznych formách.
Interaktívny Ostrov! zaplnil amfiteáter aj hľadisko pri javisku: od detí až po seniorov.
Tanečníčka Poláková: Nie je povinnosťou umelcov zabávať unavených občanov Čítajte 
Súčasný tanec ako terč
Súčasnému umeniu praje doba, medzinárodné prepojenia, no nie slovenská politika.
Minulý týždeň vedenie Slovenskej národnej galérie (SNG) potichu, predčasne a bez vysvetlenia odinštalovalo expozíciu Model: Múzeum súčasného umenia. Výstavu v marci navštívila ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS), zverejnila z nej video, v ktorom ju kritizovala, podobne sa o nej vyjadril aj premiér Robert Fico.
Generálny tajomník služobného úradu Lukáš Machala označil výstavu v SNG „za panoptikum psychiatrických diagnóz bez akejkoľvek umeleckej hodnoty“.
Minulý rok sa terčom útokov stala aj tanečnica Soňa Ferienčíková, životná partnerka lídra PS Michala Šimečku. Zatiaľ čo ju v zahraničí aj na domácej kultúrnej pôde oceňujú, Andrej Danko (SNS) ju označil za tanečnicu pri tyči. Ministerka Šimkovičová zverejnila video z inscenácie Bakkheia, vytrhnutý kúsok zobrazoval Ferienčíkovú s ďalšími dvoma tanečníkmi, ako sa výrazne trasie, spotená a v spodnej bielizni ide medzi divákov.
„Má alebo nemá byť takéto umenie podporované zo štátneho?“ pýtala sa ministerka. „Tak niekto v rozťahaných slipoch sa tu trasie a ponúka sa to ako slovenské umenie,“ okomentoval premiér Fico na tlačovej konferencii s tým, že „toto odmieta“ a že „problémom je, že niekto tu chce zvrátiť elementárne hodnoty“.
Vystrihnutý kúsok sa môže zdať na prvý pohľad zvláštny. „No keď vytrhnete z gréckej drámy či zo Shakespeara tri vety bez kontextu, môžu tiež vyznieť úplne inak. V tomto prípade šlo o politické zneužitie, ktoré súčasnému tancu ublížilo. Cítime, že ľudia majú určitý odstup,“ povedala v nedávnom rozhovore pre SME priekopníčka súčasného tanca na Slovensku, akademička, tanečnica a choreografka Marta Poláková.
Šimečkova partnerka Soňa Ferienčíková o útokoch na jej tvorbu: Viem, že tu vôbec nejde o mňa Čítajte Medzi ďalšie rany pre súčasné umenie možno zaradiť aj rozhodnutie Rady Fondu na podporu umenia (FPU) z konca júla, ktorým znížila sumu pre podprogram Tanec o viac ako 150-tisíc eur a v 29 prípadoch zmenila návrh odbornej komisie, a to bez jasného zdôvodnenia.
Viaceré dlhodobo pôsobiace telesá – vrátane Divadla Štúdio tanca z Banskej Bystrice, jediného zriaďovaného tanečného divadla na Slovensku – dostali symbolickú podporu dvetisíc eur, čo znemožňuje realizáciu plánovaných projektov. Mnohé organizácie nezískali podporu vôbec.
Aj preto bolo zaujímavé sledovať, ako budú ľudia reagovať na rôzne predstavenia, či workshopy, ktoré festival Tanečno prináša. Démonizovanie súčasného umenia tu však nemalo žiadnu silu: prevládala najmä zvedavosť.
Súčasnému umeniu praje doba, medzinárodne prepojenia, no nie slovenská politika. (zdroj: Marek Jančúch)Bez nálepky a predsudkov
Organizátor a tanečník Andrej Štepita už od prvého ročníka hovorí, že nechce dávať súčasnému tancu nálepku, chce, aby ho ľudia vnímali bez predsudkov. „Vnímanie tanca bez žánru viac priláka ľudí, nespájajú si to totiž s démonizovaním a politizovaním súčasného tanca,“ vysvetľuje pre SME.
Festival Tanečno
- Jeho deviaty ročník sa konal od 13. – 17. augusta v Námestove.
- Festival predstavil umelcov a umelkyne vo viac ako 20 predstaveniach.
- Festival organizuje tanečné workshopy pre začínajúcich aj pokročilých tanečníkov.
- Každoročne pozýva umelcov a umelkyne zo zahraničia. Tento rok prišli tanečníci a tanečnice z USA, Nórska, Švédska, Maďarska, Francúzska či Česka.
Vníma, že posledné dva roky si diváci a diváčky spájajú súčasný tanec s politizáciou. Ľudia, ktorí predtým nemali s podobnými predstaveniami problém a boli na ne zvedaví, sa teraz viac vyhraňujú.
„Po minulé roky sme dávali do verejného priestoru pútavejšie formy a komerčnejšie produkcie, teraz sme dali viac na umeleckejšie, náročnejšie predstavenia, aby sme odstránili zo súčasného tanca stigmu,“ hovorí Štepita.
Ľudia si za deväť rokov existencie festivalu v Námestove vybudovali zvyk a premýšľajú nad festivalom ako nad mestskou akciou.
Predstavenia a workshopy sa konajú pri priehrade, v telocvičniach, v kultúrnom dome. Prichádza tak k prepojeniu medzi zriaďovanou a nezriaďovanou kultúrou.
Napríklad pri amfiteátri sa ľudia vždy zastavujú, keď počujú hudbu alebo vidia, že sa niečo deje. Nie všetci zostanú, keďže ide o tanec, často očakávajú veľkú šou. Festival im však dáva na výber: môžu zažiť hip-hopové súboje aj viaceré workshopy, ktoré učia profesionáli všetky vekové kategórie.
Súčasný tanec, balet, hip-hop, improvizácie, flamenco, tradičné afganské tance, workshop pre ľudí v zrelšom veku, alebo aj tradičná forma workshopu folklórnych tancov Barbory a Fera Morongovcov.
To napríklad oslovilo aj amerického umelca Davisa Freemana. „Radosť mnohých ľudí aj tanečníkov bola naozaj vzácna. Vidíte mladých, starých, umelcov a neumelcov, ako aj kvír ľudí, ako ich zapálila láska k ich ľudovej kultúre. Bolo to úžasné,“ hovorí pre SME.
Freeman pôsobí v Bruseli so svojou skupinou Random Scream, ktorú založil koncom 90. rokov. Venuje sa súčasnému divadlu a tancu, inštaláciám a kurátorským projektom, ktorými otvára mnohé témy ako maskulinitu, ekológiu, politiku či reflexiu starnúceho človeka.
Na festivale mal Freeman predstavenie a viedol aj workshop. „Ľudia sú tu otvorení a chcú si užiť umenie,“ hovorí s tým, že si všíma, ako publikum zasiahlo umenie vo verejných priestoroch. „Najdôležitejšie je, že ľudia vidia rôzne veci, ktoré v nich vyvolávajú emócie, aj keď im možno sami ani nerozumejú.“
Súčasný tanec, balet, hip-hop, improvizácie, flamenco, tradičné afganské tance, workshop pre ľudí v zrelšom veku, alebo aj tradičná forma workshopu folklórnych tancov Barbory a Fera Morongovcov. (zdroj: Marek Jančúch)Najmladšia performerka
„Súčasné umenie je náročnejšie v tom, že nepoužíva kódy, ktoré sú všeobecne známe. Hľadá nové, aby pokračoval ďalej vývoj umenia. Keď sa teda použije súčasné umenie v rámci politického boja, kde je vytrhnuté z kontextu a poukáže sa na jeho nezrozumiteľnosť, začne ho verejnosť tak identifikovať,“ hovorí Marta Poláková.
Festival však podčiarkol aj to, že súčasné umenie vie byť inkluzívne. Je prístupné pre všetkých, bez ohľadu na rozdiely. Preto často odzrkadľuje dianie v spoločnosti, poukazuje na spravodlivosť, rodovú rovnosť, diverzitu.
Dáva priestor menšinám, zdravotne znevýhodneným, aj matkám.
Mnohých prilákala performancia Charlie. V sólovom predstavení vystupoval maďarský tanečník na invalidnom vozíku Károly Tóth, ktorý má centrálnu paralýzu. Počas predstavenia si získal všetky pohľady divákov a diváčok.
Popri tom, ako transformoval svoje obmedzenia do tanca, ukázal nielen svoj zmysel pre humor, no aj to, že ľudia so zdravotným znevýhodnením majú svoje miesto v umení, nech už je jeho podoba hocijaká.
Károly Tóth si získal všetky pohľady divákov a diváčok. (zdroj: Marek Jančúch)Azda najviac si publikum získala najmenšia a najmladšia performerka festivalu. Slovenská tanečnica Martina Hajdyla Lacová v projekte Bodies After Progress vystupuje so svojou jedenásťmesačnou dcérou Etelou.
Pôvodne išlo o sólo s názvom Bodies in Progress, ktoré získalo českú cenu Thálie za alternatívne divadlo. V časovo obmedzenom projekte mapovala premeny svojho tela z fyzickej aj mentálnej stránky, a to medzi 23. a 38. týždňom tehotenstva.
Že je súčasné umenie naozaj živé, dokazuje aj pokračovanie projektu. Z tanečného sóla sa stalo dueto, dcéra Etela sa autenticky pohybuje po javisku spoločne s Hadyla Lacovou, a choreografia ukazuje ich vzájomné prepojenie. Etela pritom reaguje na publikum a na konci predstavenia je viacero ľudí v hľadisku dojatých.
Pozornosť si získala aj nepredvídateľnosť, akou sa predstavenie vyvíja. Predsa len, dieťa si ide autenticky svojou cestou. Práve nepredvídateľnosť má Hajdyla Lacová rada, ide o jej hnací motor.
„Predstavenie som vytvorila, keď som bola tehotná s tretím dieťaťom. Keď sa narodilo, prišla výzva z kultúrneho priestoru Studio Alta v Prahe, či by sme nechceli robiť verziu s Etelou – ako dve oddelené telá. Táto predstava sa mi páčila,“ hovorí pre SME tanečníčka.
Už dostala spätnú reakciu od viacerých žien, ktoré v určitých častiach predstavenia aj plakali. Jedna diváčka ocenila, že performancia ukazuje, ako na scénu patrí aj materstvo. No predstavenie v Námestove dojalo aj mužov.
„Často sa stane, že keď tanečnica, umelkyňa, otehotnie, stane sa matkou, vzdiali sa od svojej profesie. Podmienky totiž niečomu podobnému neprajú,“ pokračuje.
Hajdyla Lacová chcela v tanci pokračovať aj po tehotenstve. Prišlo jej to prirodzené a mala podporu svojho okolia. „Niekedy vediem ja, niekedy Etela. Snažím sa podporiť jej objavovanie sveta a nájsť chvíle, kedy môžem pustiť ventil a naplno tancovať,“ vysvetľuje o predstavení s dcérou.
Na festivale vystupovala aj pred dvoma rokmi s predstavením Softspot, na ktorom spolupracovala so Soňou Ferienčíkovou. Poznajú sa už od osemnástich rokov a prirodzene sa jej dotklo, keď začala tanečnica dostávať nenávistné komentáre. Nič podobné predtým nezažila.
Z kultúrnej situácie na Slovensku je jej úzko. Hoci už 20 rokov žije a tvorí v Česku, stále sa na Slovensko vracia a vníma sa ako súčasť komunity.
Hajdyla Lacová chcela v tanci pokračovať aj po tehotenstve. (zdroj: Marek Jančúch)Otvára diskusiu pre všetky kategórie
Práve to, aká komunita v Námestove vzniká, je cítiť počas všetkých dní festivalu. Žánre sa najviac spájajú počas sobotňajšieho večera, kedy medzi sebou „bojujú“ profesionálni, či neprofesionálni tanečníci a tanečnice, alebo aj náhodní návštevníci v Exhibično battle.
Náhodne sú rozdelení do viacerých skupín a skôr ako súťaživosť sa na publikum prenesie živá atmosféra plná kriku a podporovania.
Vzácne sa pozerá práve na toto spojenie v časoch, keď vládne v spoločnosti pocit, že ľudia sú rozdelení na dva tábory a je ťažké nájsť dialóg, a keď sa sa živo hovorí o tom, aká má byť kultúra a čo do nej patrí, alebo nie.
Podľa kurátorky zrušenej expozície súčasného umenia v SNG Lucie Gregorovej Stach je súčasné umenie živá a nepredvídateľná oblasť. Má potenciál spustiť zmeny v spoločnosti a otvárať ľuďom oči. A aj preto môže politikom prekážať.
Akokoľvek ho tí môžu démonizovať, tanec v rôznych formách, vrátane toho súčasného, dokáže ľudí spájať a má svoje publikum – nielen – v Námestove.
