Depeche Mode idú proti móde

BRATISLAVA. „Jedna z mojich najväčších obáv o Depeche Mode je, že sa staneme akousi paródiou na seba samých, že začneme rozmýšľať spôsobom, že môžeme získať nové trofeje na základe našich starých. To je presne tá vec, o čom umenie nie je.“ To sú slová Dava Gahana, speváka slávnej skupiny, ktorá funguje takmer tridsať rokov.

Možno je to práve ten strach, aby trojica nedopadla ako napríklad The Rolling Stones, čo Depeche Mode ženie stále dopredu. Dôkazom toho je nový album Sound Of The Universe, ktorý vychádza tento týždeň po celom svete.

Návrat starých priateľov

Depeche Mode sú skupinou, ktorá prekonala v minulosti mnoho vážnych problémov, medzi inými napríklad silnú drogovú závislosť Dava Gahana, na ktorú skoro zomrel, odchod dôležitých členov Alana Wildera alebo Vincea Clarka a silnú nenávisť medzi jednotlivými členmi kapely.

Možno je to práve ten strach, aby nedopadli ako napríklad Rolling Stones, čo ženie Depeche Mode stále dopredu.

No teraz sa zdá, že po comebackovom albume Playing The Angel, ktorý predstavili aj na svojom poslednom svetovom turné v Bratislave, sú líder Martin Gore, spevák Gahan a klávesák Andy Fletcher tými starými priateľmi, ktorí v roku 1980 začínali v zastrčenom anglickom mestečku Basildon.

Môže za to niekoľko faktorov. Gahan našiel svoju cestu ku Gorovi, ale každý z nich musel urobiť krok naproti. Spevák nahral v poslednom období dva sólové albumy a po rokoch objavil v sebe nielen vokalistu, ale aj skladateľa. Okrem toho sa vnútorne očistil, rovnako ako Gore, ktorý pred tromi rokmi prestal úplne piť, pretože sám seba považoval za alkoholika.

Trojnohý pes

Vyliečení bratia, ktorí vždy boli hybnou silou kapely, tak našli cestu späť. Na sľubnom Playing The Angel mal Gahan prvýkrát v histórii kapely vlastné skladby, čo vtedy neniesol Gore s veľkým nadšením. Ale teraz sa dvojica ponorila do skladania i nahrávania s entuziazmom a spoločným zápalom, takže Gore už tvrdí, že fanúšikovia len veľmi ťažko zistia, ktorá pieseň patrí jemu a ktorá jeho kolegovi.

Kapele v rámci Sound Of The Universe pomohlo, že sa opäť dali dohromady s producentom Benom Hillierom. Ten podľa nej perfektne zaplnil dieru, ktorú zanechal Alan Wilder. Najšikovnejší hudobník a aranžér Depeche Mode odišiel z kapely v roku 1995.

Vtedy sa zo štvornohého psa stal trojnohý. Kapela začala pokrivkávať. Po skvelom Violatore a Songs Of Faith and Devotion nahrala slušné albumy Ultra a Exiter, ale pôvodná iskra sa vytrácala. Playing The Angel a nasledujúce turné ukázali, že Depeche Mode sú opäť vo forme.

Trendy a talenty

Najnovší Sound Of The Universe to len potvrdzuje. Zaujímavosťou dvanástej radovky je fakt, že väčšina albumu vznikla na starých synťákoch, bizarných efektoch a automatických bubeníkoch, ktoré Gore kupoval cez internet.
Zásielky putovali priamo do štúdia v New Yorku a Santa Barbare, kde trojica počas minulého roka nahrávala nové pesničky a zvuky „sekáčových“ nástrojov, ktoré by inak skončili niekde na smetisku ako nepotrebné, zakomponovala do nových skladieb. Gore priznáva, že na niektoré z týchto vecičiek hral ešte v osemdesiatych rokoch.

Sound Of The Universe však nie je žiadne retro, aj keď byť retro je v týchto časoch módou, ktorá sa vypláca. Depeche Mode si píšu vlastnú históriu a určite nekráčajú pohodlnou cestou ako Rolling Stones.

Možno už nevytvárajú také nové trendy, ako keď na prelome 80. a 90. rokov spájali mrazivú elektroniku s drsným bluesom a rockom. Sound Of The Universe však svedčí o tom, že ešte stále v sebe majú radosť z hudby a výnimočný talent, z akého sa môže na dnešnej scéne tešiť len málokto.