V bratislavskej Open Gallery prebiehala od 31. júla do 30. augusta výstava Atlantis, s podtitulom Skryté dejiny - nové identity. Výstava bola súčasťou medzinárodného projektu Atlantis, ktorý tematizoval problematiku politických a spoločenských zmien v Európe po roku 1989. Hlavným motívom projektu bola bájna Atlantída, ktorá slúžila ako alegorický modelový príklad ideálnej spoločnosti vo filozofickom spore Platóna, Sokrata a Aristotela o elitárnom a egalitárnom štátnom usporiadaní. V kontexte projektu sa tieto štátne usporiadania zmenili na socialistické a demokratické, pričom každý z prizvaných umelcov ponúkol svoj pohľad na obdobie zmeny politických systémov.
Zámerom projektu Atlantis bolo usporiadanie výstav na hraničných územiach dvoch susediacich krajín, z ktorých jedna patrila do bývalého „Východného bloku“. Projektu sa zúčastnili umelci z Východného a Západného Nemecka, Bulharska a Grécka, Talianska a Slovinska a Slovenska a Rakúska. Slovenská výstava, ktorej kurátorkami boli Ivana Madariová a Katarína Slaninová, sa prostredníctvom diel Petra Barényiho, Andrása Csefálvaya, Antona Čierneho, Ejy Devečkovej, Tomaša Džadoňa, Andry Kalinovej, Radka Mačuhu a Štefana Papča zaoberala hranicou vo všeobecnosti, pričom sa dotkla aj konkrétnych hraníc a národných identít ako i obdobia socializmu. Rakúsko tu zastupovali Christoph Höschele a Kai Kaspar videozáznamom zo staršieho projektu, v ktorom na slovensko-rakúskej hranici usporiadali futbalový zápas umelcov z oboch krajín.
Viac o výstave a jednotlivých dielach sa môžete dozvedieť na stránke galérie SPACE - kliknite.
V bratislavskej Galérii Cypriána Majerníka predstavila kurátorka Ľudmila Kasaj Poláčková na výstave S(ú)kromná sociológia dvojicu mladých výtvarníčok, Alžbetu Malcovú a Ivanu Slávikovú. Alžbeta Malcová (1983) vystavila svoje maľby, v ktorých spája subjektívny symbolizmus s každodennosťou prežitých momentov. Na prvý pohľad banálne detaily z prostredia svojich blízkych, ako napríklad umývanie riadu, posúva do nových rovín a súvislostí. Výber tém z autorkinho súkromia a samotný proces maľby by sa dal označiť aj ako „sociografický výskum“ okolia, v ktorom žije a tvorí. Ivana Sláviková (1981) je vyštudovaná sochárka, no jej inštalácie a objekty sa nedajú označiť ako sochy v tradičnom chápaní. V tvorbe hľadá najmä hranice vnímania priestoru u človeka, ktorý má možnosť vnímať jej umenie na základe haptických schopností. Motívy zo súkromia, ako napríklad svoju posteľ, či motívy ľudových výšiviek spracúva netradične v kove. Súčasťou výstavy bol aj objekt, v ktorom spracovala známe súsošie „Obete varujú“ od Jozefa Jankoviča z rokov 1966-69, ktoré sa nachádza v Pamätníku SNP v Banskej Bystrici, do textilnej, mäkkej a tým pádom intímnejšej podoby. Ak chcete tieto diela vidieť naživo, musíte sa poponáhľať, pretože dnes (5.9.) je posledný deň, kedy môžete výstavu S(ú)kromná sociológia navštíviť.
O výstave sa dočítate aj v článku, ktorý vyšiel v denníku SME - kliknite
Prehľad všetkých relácií Hore bez z predprázdninového obdobia nájdete tu - kliknite.
Autor: Omar Mirza, Maja Štefančíková, Lenka Klimešová, Jana Kapelová
