Autora, ktorý sa k literatúre dostal až po neúspešnom divadelnom sne, preslávili najmä Černí baroni a spolupráca s ilustrátorom Nepraktom.
BRATISLAVA. „Šťastie je momentálna dispozícia nevidieť tragiku života," napísal Miloslav Švandrlík, ktorý zomrel v pondelok vo veku 77 rokov.
Tejto dispozície asi mal nepriehliadnuteľný český humoristický spisovateľ nadostač. Určite absurdný pobyt, plný šikanovania a ponižovania na vyše dvojročnej vojenčine v pomocných technických táboroch v päťdesiatych rokoch dokázal nielen bez väčšej úhony prežiť, ale hlavne vyťažiť z neho humoristické kľúčové literárne dielo svojho života Černí baroni aneb Válčili jsme za Čepičky.
Nerozlučná dvojica
Román, ktorý bol tematicky akýmsi pendantom o pätnásť rokov staršieho Škvoreckého Tankového práporu, bol protipólom k príbehom iných českých spisovateľov, napríklad Jiřího Muchu či Karla Pecku, ktorí tematiku politických väzňov zobrazovali z existenciálnych pozícií a burcujúcim spôsobom.
Švandrlíkovo ironizujúce a satirické zobrazovanie absurdít v československej socialistickej armáde vyšlo prvýkrát v roku 1969 a okamžite sa stalo bestsellerom.
Samozrejme, samizdatovým. Časť nákladu bola zničená a normalizačný režim povolil autorovi pôsobiť len v humoristickom týždenníku Dikobraz, kde vytvoril nerozlučnú slávnu dvojicu s kresliarom Jiřím Winterom prezývaným Neprakta.
Čítajte viac o Miloslavovi Švandrlíkovi - po kliknutí sem.
Problémy aj po roku 1989
Osudy autorovho alter-ega Kefalína, hlavného hrdinu barónov (ktorým sa režim bál počas vojenčiny dať do rúk zbraň), a ďalších bizarných postavičiek napríklad majora Terazkyho či kulaka Vatu, ako aj ich zľudovených hlášok („Čo bolo, to bolo, terazky som majorom"), v plnej paráde a doplnenom vydaní opäť vyšli až po novembri 1989.
No, paradoxne, práve sarkastický výsmech vojenskej tuposti v totalitnom režime našiel v nových demokratických podmienkach mnohých kritikov z radov bývalých „pétepákov", sťažujúcich sa na zľahčovanie ich osudov a idylické vykreslenie pomerov v lágroch.
Keby bola vojna, ňehal bysom vás bez súdu odstreliť. Ale že máme, čo sa dá robiť, hen ten mier, trescem vás iba tridsiatimi dňami ostrej vezby.
Major Terazky
Napriek tomu baróni vychádzali v mnohých vydaniach, boli úspešne sfilmovaní a vznikol podľa nich aj televízny seriál. Švandrlík v 90. rokoch napísal aj ich voľné pokračovania, no tie už nemali taký úspech. Naopak, v inom žánri dokázal, že nielen Kefalínom je človek živý, a jeho postavičky žiakov Kopyta a Mňouka so svojimi hororovými a sci-fi dobrodružstvami bavia aj dospelých čitateľov.
Švandrlík, ktorý pôvodne chcel byť divadelníkom, čo vpísal aj do príbehu svojho Kefalína, napísal desiatky humoristických próz, ktoré lákajú už svojimi názvami, ako sú napríklad Harry Fotr, Stařec a moře piva, Markýz De Sádlo či životopis Zrovna teď musíš čůrat?
