SME

Irónia nie je Fínom vlastná

Na Slovensku je jej meno takmer neznáme, vo Fínsku sa však ALEXANDRA SALMELA ako držiteľka jednej zo štyroch prestížnych literárnych cien dostala do pozornosti médií.

ALEXANDRA SALMELA (1980) vyštudovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave, vlani ukončila štúdium fínčiny na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Za román 27 čiže Smrť robí umelca bola nominovaná na fínsku štátnu literárnu cenu FinlandiALEXANDRA SALMELA (1980) vyštudovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave, vlani ukončila štúdium fínčiny na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Za román 27 čiže Smrť robí umelca bola nominovaná na fínsku štátnu literárnu cenu Finlandi (Zdroj: Heini Lehväslaiho)

Na Slovensku je jej meno takmer neznáme, vo Fínsku sa však ako držiteľka jednej zo štyroch prestížnych literárnych cien dostala do pozornosti médií. Fíni sú vraj hrdí na všetko, čo je fínske, tento rok si však museli zvyknúť na to, že najlepší fínsky debut napísala Slovenka. ALEXANDRA SALMELA bola za román 27 čiže Smrť robí umelca nominovaná dokonca aj na štátnu literárnu cenu Finlandia.

Kedy ste začali písať aj vo fínčine niečo, čo by sa dalo nazvať literatúrou?

Na jeseň 2002 som začala študovať fínčinu v Prahe. To pravé, skutočné imigrantské blues som napísala asi pred troma rokmi, keďže som chcela zistiť, či dokážem písať vo fínčine a či ešte stále dokážem písať.

Ako dlho vám trvalo napísanie debutu? Mali ste fínskeho editora?

Písala som ho dva roky s väčšími a menšími prestávkami. Takzvaná „prvá voda" vznikla rýchlo, potom text prešiel ôsmimi kolami všemožných úprav od zásadných konštrukčných zásahov po útrpné jazykové korektúry. Mala som na to Maarit Halmesarkuovú, redaktorku vydavateľstva Teos, s ktorou som najmä vo finiši veľmi úzko spolupracovala.

Bol problém nájsť vydavateľa?

Keď To pravé, skutočné imigrantské blues vyhralo druhú cenu v literárnej súťaži Mikä ihmeen uussuomalainen? (približne Čo je to ten Novofín?) a šla som sa prvýkrát ukázať do Teosu, rozhodla som sa skúsiť drzo opýtať, či by vydavateľstvo malo teoreticky záujem, pokiaľ by som napísala niečo rozsiahlejšie. Povedali mi, že áno, tak som začala písať. Prvých sto stránok prijali dobre a na základe prvej verzie som podpísala zmluvu. Prakticky sa dá povedať, že keby som hneď od začiatku nemala morálnu podporu Teosu a latentný prísľub, že kniha má šancu vyjsť, ani by som ju nezačala písať.

Koľko výtlačkov sa predalo? Zaznamenala kniha aj komerčný úspech?

Prvý náklad bol tisíc kusov, čo je vraj štandard na debut. Tie sa vypredali v priebehu necelých dvoch mesiacov, teraz sa dotláča ďalších päť- či sedemtisíc. Je to omnoho viac, ako som očakávala, ale neviem povedať, či je to komerčný úspech. Možno bude.

O čom bola poviedka, ktorú ste predtým poslali do antológie zahraničnej prózy?

Poviedka paroduje stereotyp prisťahovalca, ktorý príde do zasľúbenej krajiny bosý s batohom na chrbte a nevie sa vynačudovať kultúrnemu a technickému pokroku. Svojím spôsobom sa posmieva všetkým účastníkom momentálne vzrušenej debaty o imigrácii - od jej xenofóbnych kritikov cez nekritických podporovateľov až po tragikomických odrodilcov, čo už na letisku nadšene prijmú identitu svojej novej vlasti, zabúdajúc pri tom na to, kto sú a odkiaľ pochádzajú.

A vy sa za prisťahovalkyňu nepovažujete?

Nie, má to pre mňa negatívny nádych. V Helsinkách a okolí je pomerne veľká komunita Čechov a Slovákov, ktorí sa pravidelne stretávajú, po zvyšku Fínska sú skôr roztrúsení, ale to je dané aj rozlohou krajiny. Tu v meste Tampera sme sa párkrát stretli s troma poločesko-polofínskymi rodinami s deťmi a v pondelok spoločne oslávime Mikuláša.

Ako sa vám žije v Tampere?

Myslím, že relatívne vzdelaný Európan zo strednej vrstvy a z kresťanského kultúrneho prostredia, hoci sám veriaci byť nemusí, na žiadne zásadné kultúrne rozdiely nenarazí. Samozrejme, iný kraj, iný mrav, ale to sú skôr úsmevné, aj keď čiastočne iritujúce maličkosti. Som presvedčená, že rozdiel medzi mestom a vidiekom je tu stále väčší ako rozdiel napríklad medzi Helsinkami a Bratislavou. V každom prípade je tu lepšia infraštruktúra pre rodiny s malými deťmi (napríklad vo veľkých mestách sú kočík s dieťaťom a kočíkujúcim prepravovaní zdarma) a fantastický knižničný systém. Žiaľbohu, peniaze aj tu miznú práve z takýchto zdanlivo nerentabilných oblastí, takže je možné, že to všetko bude čochvíľa minulosťou.

V čom sa líši vzťah Fínov ku kultúre, špeciálne k literatúre - keď to porovnávame so Slovákmi?

Mám pocit, že Fíni si kultúru viacej vážia, najmä svoju vlastnú, na ktorú sú až patrioticky pyšní, takže v zásade fínske je pre nich vždy pozitívne.

Čo to prakticky znamená?

Kultúra je vo Fínsku súčasťou bežného života, Fíni vedia komerčne širokým masám spropagovať aj vyššiu kultúru, a široké masy tieto podujatia aj navštevujú. Samozrejme, aj tu je mainstream a okrajové umenie, a nie všetko, čo sa tu považuje za umenie, by sa dočkalo rovnakého prijatia aj na Slovensku. Ale kultúra je v hľadáčiku verejnosti a médií, bilbordy propagujúce rôzne divadelné predstavenia alebo električky oblepené reklamami umeleckých výstav alebo inštalácií sú tu úplne bežné. Ale pokiaľ sa nemýlim, po taký príklad netreba chodiť od Bratislavy ďaleko, vo Viedni je to, myslím, rovnako.

Reakcie na vašu novelu zdôrazňujú predovšetkým zmysel pre humor. Čo všetko vám býva smiešne? Majú Fíni iný zmysel pre vtip ako Slováci?

Irónia a sarkazmus nie sú Fínom príliš vlastné. Oni sa skôr priatelia s „teplým ľudským humorom". Mojím východiskom je, že je o. k. brať sa smrteľne vážne, ale zároveň sa treba dokázať odosobniť a vysmiať sa sebe samému. Je len plus, ak pri tom človek umrie od smiechu.

Zaujímajú sa Fíni o Slovensko - čo o ňom vedia?

Ach, Slovinsko?

Líši sa nejako myslenie vo fínčine od literárneho myslenia v slovenčine? Má fínčina ako jazyk nejaké špecifiká, ktoré sa dajú dobre literárne využiť?

Myslím, že každý jazyk má svoje špecifiká. Ja fínčinu neovládam na tej úrovni, aby som dokázala presne vyjadriť konkrétne myšlienkové obrazy, tak som nútená improvizovať a fínčina tú slobodu poskytuje. Je veľmi onomatopoická a živá - pokiaľ človek pozná gramatické pravidlá, je schopný takmer donekonečna odvodzovať nové slová, ktoré sú síce úplné novotvary, ale všeobecne zrozumiteľné. Písanie vo fínčine je hravé a dobrodružné, v slovenčine vedomejšie, cielenejšie a presnejšie.

Nechcete niečo napísať aj v slovenčine?

Ja som na svoj rodný jazyk nezanevrela, otázne je, či nezanevrel on na mňa. Na to, aby som bola schopná písať v určitom jazyku, ho potrebujem okolo seba živý. Jediné, čo asi nikdy nebudem schopná napísať v inom jazyku ako v slovenčine, sú rozprávky, a rozprávky by som šla vydať bez váhania.

Znamená víťazstvo v cene Helsingin Sanomat mediálnu slávu? Kdesi ste napísali, že vám je samota bližšia ako sláva - ako obe znášate?

Cena denníka Helsingin Sanomat za debut roka patrí medzi štyri najprestížnejšie fínske literárne ceny. Viem to, ale nepreciťujem to tak ako Fíni. Bolo fajn vyhrať, najmä pri debute je to neopakovateľné. Nemyslím, že som slávna. Pre istotu však nečítam noviny a už vôbec nie internetové diskusie.

Je v hlavnej postave vašej knihy - Angie - veľa z vás? Ako ste si definovali účelnú mieru autobiografickosti?

Je a nie je. Kniha má metarovinu, v ktorej sa sama sebe a svojim tvorivým metódam vysmievam až po hranicu zhovädenia. Väčšia časť je všeobecne čitateľná, ale istej časti majú šancu rozumieť len ľudia, ktorých sa bytostne týka. S autobiografickými prvkami by sa malo pracovať ako s funkčným materiálom, nie kopírovať ich priamo zo života na papier.

Prečo ste odišli do Fínska - za láskou?

Neodišla som za láskou, láska by bola omnoho spokojnejšia v strednej Európe. Dôvody presunu boli pragmatické. Vo fáze, keď som presídlila, bolo vo Fínsku po všetkých stránkach jednoduchšie porodiť a postarať sa o malé dieťa. Nevravím, že tu padali pečené holuby do úst, ale pre mňa to v tej chvíli bolo jednoduchšie ako na Slovensku alebo v Čechách.

Máte tridsať rokov, dve deti, dosť skoro ste sa vydali, čo je na dnešnú mladú generáciu pomaly aj nezvyčajné. Ako sa navzájom ovplyvňujú rodina a vaše písanie?

Na jednej strane inšpirácia, na druhej strane akútny nedostatok času spracovať ju.

Ako spomínate na 90. roky strávené na Slovensku?

Najlepší čas.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 706
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 633
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 537
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 821
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 013
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 994
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 653
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 223
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 780
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 534
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 387
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 091
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 378
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 350
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 146
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 426
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu