Pri nakrúcaní filmu Sen zostal dovtedy slávny a úspešný juhokórejský režisér KIM KI-DUK v šoku: jedna jeho herečka takmer zomrela pri scéne, v ktorej sa mala obesiť. Zmätený sa zatvoril ako pustovník do chatrče v horách a nakoniec svoj trýznivý rozhovor so sebou samým o zmysle tvorby nakrútil. Rozprávali sme sa s ním o tom v Karlových Varoch – za pár minút sa stihol párkrát ospravedlniť, aj za svoj film. Arirang bude teraz na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava, ktorý sa zajtra začína.
Arirang mal premiéru na festivale v Cannes a hoci ste s ním vyhrali v sekcii Istý pohľad, poskytli ste tam len jeden rozhovor. Dnes už ste pripravený hovoriť?
„Festival v Karlových Varoch mi poslal letenku, zaplatil hotel a premietal môj film. Nenašiel som iný spôsob, ako mu za to poďakovať, len, že poskytnem niekoľko rozhovorov. A veľmi sa ospravedlňujem, že mám na vás len pár minút čas.“
Dlho ste vyzerali ako spokojný a sebavedomý režisér a bývali ste hviezdou festivalov. Čo to bol za nápad, nakrútiť sa v takom rozorvanom stave?
„Tri roky som žil ako pustovník, pretože som nevidel dôvod nakrúcať nejaký ďalší film. Zrazu som si kúpil malú kameru a začal som, len tak bez prípravy, nakrúcať seba. Keď už som mal veľa materiálu, pustil som sa aj do strihania. Až keď som skončil, a bol z toho vlastne film, začal som uvažovať: Čo keby som ho ukázal ľuďom? A tak som ho poslal do Cannes.“
Doteraz ste vo filmoch veľa pracovali s tichom. Vo filme Arirang však zrazu veľmi veľa rozprávate. Začínate hádam novú éru?
„Nie je to žiadny prelom a, prosím, ani nehovorme, že toto je film. Arirang bol pre mňa liečením, spôsobom, ako si zmapovať dušu.“
Ako ste sa chystali na premiéru v Cannes? Z chatrče ste sa znovu dostali do nablýskaného sveta.
„Mám výčitky, že ho tam vybrali do programu. Ostatní režiséri zamestnali mnohých spolupracovníkov, napísali scenár a všetko si vopred starostlivo prichystali. Ja som úplne sebecky nakrútil film len o sebe. Je mi to ľúto. Obávam sa, že festival v Cannes môj film premietol preto, že tam videli moje predchádzajúce filmy. Ospravedlňujem sa, že som takú nedokonalosť nakrútil a ukázal vám ju.“
Pustovnícke nohy Kim Ki-duka.
Možno si raz nostalgicky spomeniete, že tie tri roky v chatrči boli vlastne nádherné. Ako ste ich ale vtedy prežívali?
„Bola to nesmierna nuda, tri roky boli dlhé. Lenže, prospelo mi to. Aj keď som prechádzal rôznymi ťažkosťami, nakoniec som objavil seba samého. A to je veľmi cenné. Znovu som nadobudol sebadôveru, nebyť jej, Arirang by ste dnes nevideli. Som teda vďačný za to, čo sa stalo, z môjho života mám nový pocit. Každý by mal raz niečím takým prejsť, budem sa z toho tešiť za vás.“
Hovorili ste, že k tomuto utiahnutiu vás vyprovokovala nehoda pri nakrúcaní. Dovtedy ste o sebe nepochybovali?
„Nehody sa pri filmovaní často stávajú. Ja som už nakrútil pätnásť filmov a a vždy som z nich zostal v šoku, aj keď boli drobné. Pri filme Sen som však zostal otrasený. Musel som rozmýšľať, či a kedy je dôležitejší film, alebo život. Všetky starosti sa premenili do veľkého váhania: Je dobré to, čo robím? Preto som sa utiahol do chatrče. Výsledkom je, že chcem nakrúcať ďalej. Ale, samozrejme, čo najbezpečnejšie.“
Na záver filmu ste poukladali niekoľko svojich fotografií z minulých rokov. Mali by sme na nich hľadať nejaké zmeny?
„Použil som tie fotky ako spomienku na seba, ale myslím si, že na nich uvidíte stále toho istého človeka. Nezmenil som sa.“
Režisér Kim Ki-duk pri preberaní ocenenia.
Popri tomto filme vyšla správa, že ste sa rozlúčili so svojím asistentom a že ste smutný. Čo sa stalo?
„Mal som asi piatich asistentov, všetci sa postupne stali režisérmi. Ale tento bol môj obľúbený. Žiaľ, zlákali ho veľké štúdiá. Opustil nezávislú scénu a bude nakrúcať s hereckými hviezdami. To je v juhokórejskom filmovom priemysle rozhodujúce, ak chcete byť úspešný. Mrzelo ma, že ma opustil, vyzeral som ako režisér tretej kategórie. Ale už je to v poriadku.“
Ako teda na váš film zareagoval juhokórejský filmový priemysel?
„Mávali sme kvóty, aký má byť v našich kinách pomer medzi domácimi a zahraničnými filmami. Režisérov to malo chrániť. Ale dnes už nemá význam o tom hovoriť. Máme 2200 sál. Súčasne s mojím filmom mali premiéru Transformeri. Obsadili 1400 sál, teda šesťdesiat percent. Arirang úplne vytlačili.“
Zhoršili sa vaše vzťahy?
„Doma som nebol populárny ani po prvom filme, horšie to už byť nemôže. Nedávno som ako producent nakrútil film Poongsan, je o problematických vzťahoch medzi Južnou a Severnou Kóreou. Teda o niečom, čo sa nás veľmi dotýka a o čom často musíme hovoriť. Aj tento film úplne vytlačili Transformeri, nám zostali len nejaké tri percentá kinosál. Myslím si, že to nikde na svete nemá obdobu, aby zahraničné filmy takto v kinách prevážili. Som z toho smutný, nahnevaný a budem bojovať, pretože to nie je správne.“
