Českú obec Nošovice rozdelila automobilka, teraz ich možno spojí vďaka umeleckému projektu.
V roku 2005 vyhrala prestížnu českú Cenu Jindřicha Chalupeckého. V septembri tohto roka robila projekt na objednávku britskej Tate Modern. V rámci neho na deň presídlila českú dedinu Bedřichovice do centra Londýna. Nebol to však jednorazový výlet. Výtvarníčka Kateřina Šedá dedinčanom oznámila, že chce vytvoriť niečo ako nový sviatok – deň, počas ktorého by všetci ostali doma a nenáhlili sa Od nevidím do nevidím, ako svoj projekt nazvala.
V bratislavskej Galérii Cypriána Majerníka však mladá autorka predstavuje iný projekt. Pracuje na ňom už päť rokov a hovorí, že bude pokračovať, hoci aj ďalších päťdesiat. Jeho názov je podobne utopický – Nedá se svítit.
Tam, kde aj automobilka
Keď prišla pred pár rokmi do severočeských Nošovíc, počúvala to vraj z každej strany: „Nedá se svítit. Vše je ztracené.“ Uprostred dediny totiž vyrástla obrovská automobilka. Dlho si vraj tiež myslela, že sa naozaj nedá nič robiť, no potom sa rozhodla inak: „Nechcem problémy ukazovať, chcem ich riešiť. Je to síce utopické, ale je to môj prístup,“ hovorí.
Dedinu už zviditeľnil film Vše pro dobro světa a Nošovic. Ten je podľa Šedej jednostranný – ukazuje dobrých ľudí a zlú automobilku, hoci obyvatelia sú v skutočnosti voči svojmu prostrediu najmä ľahostajní.
„Mojím cieľom nie je opäť ľudí spojiť,“ hovorí Šedá. „Sú rozhádaní a frustrovaní. Štát im ponúkol stotisíc, aby zopár obyvateľov predalo pozemky pod automobilkou. Vyhrážali sa sami sebe navzájom. Nesnívam, že tam zavládne absolútny mier. Len chcem, aby sa vrátili, aby o svoje miesto trochu bojovali.“
Priestor, ktorý neexistuje
Jej predošlé projekty tiež aktivizovali množstvo ľudí, teraz je to vraj celkom iné. „Nevidím riešenie. Ale chcem sa tomu venovať, až kým automobilka nezanikne alebo kým na to neprídem. Možno je riešení veľa – pre každého obyvateľa iné,“ hovorí Šedá.
Najprv dvesto obyvateľov postavila do stredu dediny, kam sa už roky nepostavili pre automobilku, a poprosila ich, aby dedinu nakreslili. Asi polovica si už nepamätala, čo je na opačnej strane. „Stratili miesto, nepamätali si ho, motali sa stále v bludnom kruhu, ale stále im to nebolo ľúto,“ hovorí.
V druhom kroku (zatiaľ je ich sedem) nákresy začali vyšívať – dostali formu „obrusov“, v ktorých je uprostred namiesto budovy továrne veľká diera. Niektorým obyvateľom sa vraj tieto výšivky tak páčia, že by z nich radi urobili svoj nový kroj.
To však bol vraj zároveň okamih, keď sa začali ozývať, že je to síce krásne, ale čo s tou dierou uprostred. V Galérii Cypriána Majerníka preto vidieť už aj ďalší krok. Sami dedinčania vymýšľali, čo by mohli urobiť, aby túto stratu centra vyriešili. Jednej panej napríklad napadlo, že keby sa celé okolie nadvihlo, tak by na seba ponad automobilku predsa len dovideli.
Kateřina Šedá je najnovšie aj sama objekt filmu známeho dokumentaristu Jana Gogolu, ktorý jej akcie nakrúca.
Výstava Nedá se svítiť potrvá v Galérii Cypriána Majerníka do konca januára.
