V našich kinách môžete vidieť dokument Zuzany Piussi o kľúčových postavách Novembra 1989.
Film Muži revolúcie mal predpremiéru na jesennej verzii festivalu Pohoda. Odvtedy ste ho však už trikrát prestrihali. Sťažoval sa niekto z hlavných hrdinov?
„Každý sa svojím spôsobom naštval, lebo je to kritický pohľad človeka, ktorý mal vtedy osemnásť. Zmeny som urobila preto, lebo moja strihačka, ktorá žije v Prahe a má tridsať rokov, mi povedala, že niektorým veciam nerozumie. Tak som film upravila, aby mu rozumela aj táto generácia. Je teraz viac chronologický.“
Čo je to vlastne za nápad nakrútiť dnes dokumentárny film o kľúčových postavách nežnej revolúcie z roku 1989?
„Zásadné, čo sa v tejto krajine neudialo, je, že kontinuita moci nebola prerušená. Láska a pravda je gýč, lebo tu máme absolútne amorálnu spoločnosť. Napríklad generál ŠtB Lorenc pracuje pre Pentu, podobne ďalšie bývalé komunistické špičky stále ovplyvňujú to, kde aj ako žijeme a ich deti v tom pokračujú. Ani jeden slovenský dokument o novembri zatiaľ nevznikol. Iba ospevné. Nik nedal priestor ľuďom, ktorí cítia frustráciu z toho, ako nežná revolúcia dopadla. Ale trochu sa svojho filmu aj bojím.“
Prečo?
„Filmár má totiž pokoj len vtedy, keď urobí pekný umelecký film. Takéto témy vždy budú pre niektorých ľudí nedostatočne spracované alebo málo analytické a podobne. Presne také boli reakcie na môj dokument o privatizácii Koliby – Čo si ty už povedala, veď všetko bolo povedané. Mne sa to však nezdalo. Na tú kauzu sú rôzne názory a neexistuje jediná správna odpoveď. Kto má patent na pravdu? Nik ju nepozná. Ja som sa rozhodla nakrúcať aj preto, lebo hlavní hrdinovia Novembra majú po šesťdesiatke a nebudú tu večne. Navyše politik nikdy nehovorí normálne, vždy je politik. Až keď odíde z politiky, vtedy je to zaujímavé.“
Niektoré vyjadrenia vo filme sú veľmi otvorené. Stalo sa, že niekto niečo povedal a potom chcel, aby sa to vystrihlo?
„Stáva sa mi to veľmi často, ale tu sa mi to nestalo. Títo ľudia vedia, čo hovoria. Už stratili zábrany. “
Nie je to skôr práca pre novinárov? Prečo by sa mal niekto pozerať v kine na to, o čom takmer každý deň číta?
„Zaujíma ma dramatický príbeh. To čo je za udalosťami o ktorých čítame, to univerzálne, čo bude zaujímavé aj o sto rokov. Viem napríklad, že môj predchádzajúci film Nemoc tretej moci, ktorý je o stave slovenského súdnictva, mnohým ľuďom pomohol. Aj mnohí sudcovia mi zaň ďakovali. Iné je o niečom len čítať a iné mať to pred očami. Zrazu vidíte situáciu z 50. rokov, kde niekto stojí pred disciplinárnym súdom alebo sa vám niekto zo zúfalstva pred kamerou rozplače. Preto si myslím, že treba zachytiť obdobie, v ktorom žijeme. Nesnažím sa robiť to nasilu. Ku mne tie témy prichádzajú samy.“
Aktéri odpovedajú, film prináša otázky - tvrdí Miloš Krekovič v recenzii SME.
Už máte nejakú konkrétnu tému na ďalší film?
„Týranie detí. Sama som matka a je niečo hrozné, keď za vami prídu ľudia, ktorí s tým bojujú. Viete, že naša krajina vykazuje o päťdesiat percent menej prípadov týrania detí? To neznamená, že to nie je pravda, len sa to neodhaľuje. Aj lekári sa to snažia ututlávať. A teraz neurobte o tom film. Nemáte na to peniaze, ale musíte to urobiť. Ten film bude o strachu a o neochote spoločnosti sa tým zaoberať.“
Film Muži revolúcie vám odmietol podporiť Audiovizuálny fond s tým, že ešte neuplynulo dosť času na reflexiu novembra 1989. Budete mať dosť peňazí nakrútiť ďalší?
„Opäť ma zachráni český producent. Momentálne som finančne úplne vyčerpaná a nebyť pomoci Slovenského filmového ústavu, nemohla by som dokončiť ani Mužov revolúcie. Chcem nakrútiť aj druhú časť, o súčasnej politike. Vlastne ju už nakrúcam dva roky, vždy keď sa niečo zásadné deje ako voľby či hlasovanie o eurovale. V súčasnosti je to kauza Gorila a ďakujem osudu, že mi tento námet priniesol do cesty. “
