Film Martina Snopeka a Ivany Laučíkovej Posledný autobus zvíťazil na prestížnom festivale v Tampere.
Film Posledný autobus je ako Noemova archa. Režiséri Martin Snopek a Ivana Laučíková v ňom rozprávajú o loveckej sezóne a zvieratách na úteku, pričom zreteľne naznačené charaktery zvieratiek a ich reakcie v čase ohrozenia jasne odkazujú na ľudské dejiny.
Cez víkend získal Posledný autobus hlavnú cenu v Tampere a prirovnanie z úvodu použila vo svojom hodnotení porota. Ocenila metaforu v jeho príbehu. „Film sa končí nástupom na loď, ktorá vyráža k neznámym brehom času a priestoru – a tú loď by sme mohli nazvať Noemovou archou.“
„Presne na toto sme pri nakrúcaní nemysleli, ale som rada, že ľudia to vo filme vidia,“ hovorí Ivana Laučíková. „Prvýkrát to spomenul režisér Juraj Johanides, potom sa to rozšírilo a na festivale v Clermont-Ferrand sa ma už priamo pýtali, či sme to tak zamýšľali.“
V Clermont-Ferrand získal Posledný autobus cenu mladej poroty. Predtým ešte vyhral na festivale v Ľubľane.
Festival v Tampere má už dlhú tradíciu, založili ho v roku 1970. „Sme šťastní a veľmi si vážime, že sme získali Grand Prix,“ hovorí Martin Snopek. „Téma filmu je súčasná a zrejme sa páči aj spracovanie.“
Bol to náročný projekt, kombinuje postupy hraného filmu a animácie. Premiéru mal vlani v júni na Art Film Feste, koncom mesiaca ho do kín uvedie Febiofest. Premietať sa bude spolu s novinkou Akiho Kaurismäkiho Le Havre. „To je fantastický, krásny film. Bol som po ňom dojatý a užil som si, ako ľahko je ťažká téma podaná,“ hovorí Snopek.
Úspech Posledného autobusu, ktorý bol jeho nápad, ho povzbudil. „Rozmýšľam, že v podobnom výtvarnom duchu nakrútim ďalší film s názvom Zrkadlenie. Len bude kratší, nebude sa odohrávať v zime a bude v ňom menej postáv. Porozprávam o päťdesiatnikovi, čo si myslí, že už je za zenitom, ale možno bude prekvapený.“
