Od zajtra v našich kinách môžete vidieť nový slovensko-český film Juraja Nvotu eŠteBák.
Nie je to prvý eštebák v hlavnej filmovej úlohe. Ale je to vôbec prvýkrát, čo je člen tajnej služby v našom filme sympatickou postavou. Aj fakt, že ho hrá mladý herec Jiří Mádl, akoby naznačoval, že Juraj Nvota chcel rozprávať o socializme s odstupom.
Film eŠteBák pôsobí, akoby chcel nadviazať na úspešnú Nvotovu Muziku a päť rokov po nej prísť s akousi Muzikou 2. No kým trpko-smiešne trampoty muzikantov za normalizácie fungovali v predlohe Petra Pišťanka, scenár Ľubomíra Slivku (Cinka Panna) už funguje menej.
Určite, socializmus do života vnášal absurdity, no filmový príbeh je vždy konštrukt a fikcia. Bez ohľadu na to, či boli predlohou príbehy z archívov Ústavu pamäti národa.
Ani vážny, ani smiešny
Príbeh rádioamatéra, ktorý sa upíše ŠtB, chce byť vážny (aby mladý divák pochopil faustovské voľby minulého režimu) a zároveň smiešny (lebo socializmus bol zlatou érou vtipu). Napokon však nie je ani jedno, ani druhé. Príbeh iba dramaticky uteká, miestami nelogicky prestrieda postavy, len aby zdôrazňoval mašinériu režimu, a divákom dáva málo dôvodov a priestoru, aby si vytvárali puto k postavám.
Navyše, dejiny sa tu ohlasujú okato ako v učebnici (sovietske tanky sú v obraze alebo o nich aspoň hovoria v rádiu), postavami viac ako vnútorný vývoj hýbe vopred daná téza a potreba niečo ilustrovať (ako keď postava farára existuje, len aby mal s kým hrdina vo dvoch scénach debatovať o viere a vine). Film, kde je toho priveľa, tak pôsobí ako trochu únavná abeceda socializmu pre mladých.
Klasický príbeh nestačí
Pritom to nie je zlý ani nepodarený film. Len je formou zaseknutý kdesi pred desiatimi rokmi, v čase, keď vrcholom filmovej reflexie socializmu boli Hřebejkove Pelíšky.
No medzičasom prišli filmy ako Pouta či 88 listov, ktoré ukazujú, kam sa v tomto posunuli filmári v Česku, nehovoriac o Rumunsku. Tí už overili, že v klasickom príbehu filmárom socializmus spravidla uniká, tak skúšajú iné, nápadité formy rozprávania a menej známych hercov. Inak totiž hrozí, že v Mádlovi nevidíme tajného agenta, ale iba Mádla – hviezdu tínedžerských komédií.
Na webovej stránke eŠteBáka režisér sám vysvetľuje: „Biblický Adam zhrešil. Výdatne mu pritom pomáhala Eva. Aj v príbehu eŠteBáka je to tak. Dievča a neskôr manželka hrdinu sa tiež volá Eva. Večný príbeh, večne aktuálny.“
K tomu môžeme dodať, že dobrým filmom vysvetlenia netreba. Čítame v nich sami.
Režisér Juraj Nvota: „Príbeh vždy musí mať nejaké reálie, v tomto prípade je to normalizácia. Ale verím, že má istú analógiu s dneškom. Mladí aj dnes začínajú od nuly a sú vystavení voľbe – či budú robiť to, čo sa od nich očakáva, prispôsobia sa alebo budú robiť veci po svojom“.
