Stroje alebo ľudia? Festival Ars Electronica sa pýta, kto dnes vytvára realitu.
LINZ. Podtitul The Big Picture, ktorý si tento rok vybral festival Ars Electronica, sa snaží byť rafinovanou lingvisticko-filozofickou hračkou. Žijeme v uponáhľanom globalizovanom svete, sme zahlcovaní novými produktmi a čiastkovými informáciami, ale menej sa zamýšľame nad celkom.
Čo presnejšie mali kurátori a organizátori na mysli, dokresľuje otváracia inštalácia Desire of Codes (Túžba kódov) od Japonky Mikami Seiko. Autorka sa zameriava na rozdiel medzi „vnímaním“ ľudí a strojov.
V betónovej budove galérie Lentos na brehu Dunaja vás obkľúčili desiatky kamier vyzbrojené senzormi pohybu a svoje “postrehy” premietali na vedľajšie plátno. Spoluúčasť strojov, virtuálnej reality, dát či rôznych kódov môže byť niekedy desivá. Stroje majú moc a prostriedky vytvárať inú realitu. Disponujú napríklad schopnosťou nič nezabudnúť.
Aký je prístup ľudí k dátam, ktoré vedú k tvorbe pravdivého a jasného pohľadu na svet? Prístup k informáciám a poznaniu si tiež niekedy vyžaduje interakciu s inými ľuďmi. Návštevníci festivalu boli povzbudení ku komunikácii aj účasťou v megalomanskej performance Klangwolke. Skalní isto pamätajú prelety vojenskej letky, ohňostroje či vlak na nábreží Dunaja.
Tento rok sa dalo odviazať pomerne lacno pri výrobe papierového blikajúceho písmenka. Písmená nosili ľudia po meste a vytvárali spoločne nové posolstvá.
V sobotný večer sa všetci záujemcovia mohli pridať k 90-tisícovému davu a tešiť sa z hravej technológie. Škoda len, že úvod inak intelektuálne nenáročného podujatia s efektným záverom tancujúcich kvadrikoptér organizátori zabili dvadsaťminútovým výkladom o význame Facebooku či technologického pokroku.
Svojím menej banálnym dielom do medzinárodného puzzle tento rok prispelo aj česko-slovenské duo Lenka Klimešová (CZ), Maja Stefančíková (SK). Umelecká skupina Majolenka uviedla videoart Error Stage in Five Layers (Chyba na scéne v piatich vrstvách). Inštalácia je obmenou výstavy v galérii HotDock z konca roku 2011. Video evokuje divadelnú scénu a je inšpirované štruktúrou aristotelovej tragédie, v ktorej je divák súčasťou komunikácie autoriek.
Divadelné prostredie slúži ako metafora umeleckej scény, hlavné protagonistky komentujú proces tvorby umeleckých diel, pozícií umelcov, kurátorov a ďalších osôb, ktoré túto scénu tvoria. Kto je teda in a kto out?
Autor: Zuzana Duchová
