Súčasťou projektu benátskeho bienále architektúry sú aj aktivity či skôr životy dvoch staničných priestorov – v Banskej Štiavnici a Topoľčanoch.
O osude Banskej St a nice, projektu, ktorý sa pred troma rokmi usídlil v budove železničnej stanice v Banskej Štiavnici, sa v poslednom období hovorí najmä v súvislosti s rušením niektorých úsekov železničnej dopravy.
Konkrétne táto – Trať mládeže, ktorá viezla ľudí z Hronskej Dúbravy a späť je na zozname tých, čo od decembra zaniknú. Občianske združenie Štokovec, ktoré St a nicu na čele s umelcom Svätoplukom Mikytom a teoretičkou Zuzanou Bodnárovou vedie, však o konci nehovorí: „Boli by sme naivní, keby sme sa toho, čo sme vybudovali len tak vzdali,“ vraví Bodnárová. „Ak trať ozaj skončí, neznamená to, že skončíme aj my.“
Od začiatku sa snažia vytvárať priestor a podmienky na vznik nových umeleckých diel. Organizujú rezidenčné pobyty, workshopy, sympóziá, aj aktivity späté s históriou miesta. „Snažíme sa obývať priestor a dať mu zmysluplnú náplň, z ktorej má prospech oveľa viac ľudí, ako si to dnes možno priznať,“ tvrdí Bodnárová.
Druhý začiatok?
Kontakt s cestujúcimi, ktorým priamo do cesty stavajú umenie a zároveň im predávajú lístky na vlak, je pre nich veľmi dôležitý. Teraz však rozmýšľajú aj nad tým, ako pritiahnu ľudí, keď vlak zrušia. Chcú rozvíjať výskum histórie Trate mládeže, ktorý má skôr polemický charakter a posilňujú aj edičnú činnosť. Do konca roka by mali vydať niekoľko kníh.
Diváci bienále uvidia štyri animácie. Jednou bude aj známy nakláňajúci sa sivý panelák (Je to atrakcia alebo to padá?) od Tomáša Džadoňa, ktorý stojí vnútri staničnej haly. „Sivá masa, nakláňajúca sa hrozivo nad každým, kto vkročí do čakárne, irituje najmä starších. Pre mnohých je nechceným návratom do minulosti,“ hovorí.
Z kritizovaného a často nepochopeného paneláka sa však postupne stáva „lokálna ikona“. „Množstvo poznámok, rozhovorov i monológov na tému tej sochy iba odkrýva a umocňuje naše pôsobenie vo verejnom priestore, dáva mu zmysel i náplň,“ dodáva Bodnárová.
Viac sa o aktivitách platformy Banská St a nica - Contemporary dozviete - tu.
V spolupráci so Železničnou spoločnosťou vznikol projekt exteriérovej výmaľby malého motorového vlaku, ktorú na základe súťaže vyhlásenej St a nicou realizoval mladý slovenský grafický dizajnér, držiteľ dvoch Národných cien za dizajn Ondrej Gavalda.
Z často kritizovaného a nepochopeného nakláňajúceho sa paneláka Tomáša Džadoňa sa stala lokálna ikona.
Erik Šille maľoval nedávno priamo v železničnej stanici, kadiaľ chodia cestujúci.
Oživujú pamäť
Priamo do cesty sa stavia umenie aj v Topoľčanoch. V podchode medzi autobusovou a železničnou stanicou funguje viac ako rok Nástupište 1 – 12. Založila ho výtvarníčka Zuzana Godálová, rovnomenné občianske združenie dopĺňajú psychológovia, kultúrni pracovníci a aktivisti. „Nie sme generačná skupina, naším spoločným záujmom sú Topoľčany, ku ktorým sme všetci nejako viazaní, hoci väčšina z nás už pôsobí inde,“ hovorí Julo Krištof.
Potenciál priestoru objavovali postupne, stavajú na myšlienke nabúravania sa do každodenných funkcií podchodu umením – výstavami, koncertmi, divadlom, filmom, workshopmi. „Zvolili sme postup, ktorý od verejnosti nevyžaduje aktívne vyhľadávanie umenia, naopak, umenie vstupuje do života verejnosti nenásilnou formou,“ hovorí Krištof. „Veríme, že aj krátke stretnutie človeka s umením v ňom zanechá stopu a určitým spôsobom sa v ňom zapíše.“
Súčasťou prezentácie v Benátkach je aj projekt 324, ktorý v spolupráci s Nástupišťom 1 – 12 vytvorila režisérka a výtvarníčka Daniela Krajčová. „Je to site specific projekt, v ktorom reagujeme na náš priestor a jeho tragickú históriu,“ vysvetľuje Krištof. Číslovka v názve totiž symbolizuje počet židovských priezvisk takmer troch tisícok obetí židovského holokaustu. V predvojnovom období tvorili Židia viac ako tretinu obyvateľov Topoľčian, boli tu tri synagógy a na mieste dnešnej stanice dokonca stála židovská štvrť.
„Snažili sme sa oživiť pamäť mesta, ktorú sa socialistickým architektom podarilo vymazať,“ hovorí Krištof. V obyčajnom podchode stanice tak vznikol netradičný pamätník.
Sledujte, čo všetko robí Nástupište 1 - 12 na oficiálnej stránke - tu.
Z výstavy Ota Hudeca a koncertu v staničnom podchode.
