Tridsiaty ôsmy ročník „jazzákov“ skončil. Prvé dva večery priniesli veľké dávky skvelej hudby a ani tretí večer sa neostal v tieni.
Posledný večer Bratislavských jazzových dní odštartovala úplne nová formácia Quintessence gitaristu Borisa Čellára a speváčky Lucie Lužinskej, ktorá je orientovaná na tie hebkejšie zóny džezu. Skupina je obohatená o veľmi netypický, ale farebne krásny klarinet (striedajúci sa so saxofónom) Mira Poprádiho a MIDI vibrafón, resp. marimbu Ľudmily Štefánikovej, výbornej slovenskej hudobníčky, ktorá absolvovala Berklee College od Music a zostala v Bostone. Boris Čellár je výborný aranžér a je to počuť.
Džez nie je žáner, je to veľké panoptikum žánrov a subžánrov, ktoré tvoria nie jeden ekosystém, ale doslovne svet. Francúzsky spevák Pierre de Trégomain prišiel so svojim kvartetom a priniesol ortodoxný moderný džez a istú intelektuálnu výlučnosť. Toto nebol pohodový džez k červenému vínu, skôr by som si ho predstavil v klube v univerzitnom campuse, kde vznikajú myšlienky na zmenu sveta.
Elif Caglar je zázrak. Fantastická speváčka, skladateľka skvelých skladieb, textárka, aranžérka. Poučená Amerikou sa vrátila do Istanbulu a hrá s rodákmi, ale v jej hudbe nevidno vyblednuté farbičky world džezu. S úžasnou kapelou za chrbtom „dávala“ vo veľkom štýle veľkým hlasom, krásnym vo všetkých polohách obrovského rozsahu a šírila vlny radosti. A ešte k tomu je to veľmi zlatá ľudská bytosť. Skladby, ktoré skomponovala odrážajú celé jej nemalé hudobné univerzum. Štandardy by som pokojne oželel, aj keď v Just Friends scatovala tak, že aj Ella Fitgerald sa musela tam niekde na Olympe usmievať.
Záver džezákov patrí tradične niečomu "skočnému", čo ľudí preberie z únavy. Tento rok to boli Kool & The Gang, funková uderka, ktorá robí radosť stále novým a novým generáciám. Zábava, hity, vybrúsené výkony, šou. Čo už dodať, hádam len to, že na pódiu znejú menej diskotékovo ako na nestarnúcich nahrávkach. A standing ovations od začiatku koncertu sa len tak nevidí.
B pódium
Na pódiu, ktoré je síce označené B, ale nie je béčkové, opäť súťažili dve kapely o to, kto bude otvárať na hlavnom pódiu celý festival.
Inside Group je postavená na gitarovej virtuozite Peciho Uhera a necháva sa inšpirovať fusion a inštrumentálnymi rockovými triami. Najjazzovejšou kapelou celej súťaže mladých formácií bol sympatický kvartet skvelého saxofonistu Martina Uhereka. V programe Remember Bud Powell hrá hlavne skladby tohto veľkého hudobníka a jedného z otcov bebopu. A hrá ich štýlovo čisto, príťažlivo a energicky. Práve táto skupiny súťaž vyhrala a určite bude najlepším otvorením BJD 2013. Tak, ako ho tento rok otváralo sympatické trio Fat BreakFAST, poučené všetkými dobrotami fusion.
Headlinerom B pódia bola stálica bratislavskej scény originálnych pesničkárov, skupina Sanyland. Veľmi zaujímavé bolo použitie pedal steel guitar, ktorá mala hádam premiéru na BJD a Peter Szabados jej kraľuje naozaj kvalifikovane. Len mám pocit, že výnimočná speváčka Zuzana Mikulcová by občas mohla pribrzdiť, aby nechala vyznieť aj tmavším a hebkejším odtieňom hudby.
Ostatné
Priestory sú už spoľahlivo zabývané, zdá sa že s Inchebou nemá nikto problém. Po organizačnej stránke išiel festival ako hodinky, žiadne zdržania a neočakávané situácie nenastali. Catering bol zasa bohatší a časy, keď si človek mohol vybrať akékoľvek jedlo, pokiaľ chcel párky alebo cigánsku, sú už pravekom Džezákov. Príjemným obohatením boli vrecia na sedenie, super vec ako spojiť reklamný nosič s pohodlím. Inchebu by som poprosil, aby nabudúce nebránila vo vstupe do areálu iným taxislužbám ako tej vyvolenej. V daždi je ďaleko aj hlavný vchod.
