Výrok „Argo, trhni si!” sa v roku 1980 stal mantrou pre hollywoodskeho producenta, maskéra aj agenta CIA. Prečo? Hovorí o tom film Argo.
V roku 1979 revolúcia v Iráne zmietla Západom podporovaný režim. Rozhnevaní revolucionári vtrhli na americké veľvyslanectvo a vyše 400 dní držali jeho zamestnancov ako rukojemníkov.
Šiestim diplomatom sa však podarilo ujsť. Útočisko im poskytol kanadský veľvyslanec. Na ich záchranu rozvinula CIA akciu s názvom Canadian Caper (Kanadský žartík): pripravila utečencom do detailov vycizelované krytie v podobe legendy o nakrúcaní hollywoodskeho sci-fi trháku Argo. Všetko sa dialo v hlbokom utajení, prípad sa na verejnosť dostal až keď ho prezident Clinton odtajnil.
Film o fiktívnom filme
Televízna rekonštrukcia z roku 1981 vychádzala z nekompletných údajov. Ben Affleck teraz pracoval so scenárom podľa knihy jedného z hlavných aktérov, agenta Mendeza. Priama inšpirácia bola aj reportáž Escape from Tehran.
Affleckovi však nejde o zobrazenie právd, komplikovaných politických a spoločenských vzťahov, príčin konfliktu medzi Východom a Západom. Vybral si zvláštnu udalosť a podáva ju zvláštne.
Po vysvetľujúcom úvode nasleduje presvedčivo nakrútená epizóda s obsadením veľvyslanectva. Nechýbajú sfanatizované davy, zaťaté päste, ale i ustráchanosť a neschopnosť amerických diplomatov, zmätenosť aj prvotný nezáujem politikov.
Ďalšia časť filmu – o vymýšľaní a pripravovaní celej akcie – sa zasa nesie v duchu satirickej komédie Barryho Levinsona Vrtieť psom (1997).
Filmový maskér Chambers (John Goodman) a hollywoodsky producent Siegel (Alan Arkin) si sadli rovnako ako Dustin Hoffman s Robertom DeNirom a s pasiou, no bezbožne si doberajú bláznivý, neľútostný svet šoubiznisu.
Veľmi dobre napísané, zahraté i zrežírované scény majú asi zjemniť politickú zjednodušenosť, patetickosť a heroizmus z úvodu. No pôsobia ako z úplne iného diela, odvádzajú pozornosť a oslabujú i následný príbeh z Teheránu.
Veľa figúrok, málo ľudí
Druhá polovica o samotnej realizácii Kanadského žartíka je čistokrvný hollywoodsky triler, vrátane tradičných klišé až po vyhrotené scény.
Scenárista ani režisér si neosvojili základnú tézu filmovej zábavy, že najlepším spôsobom ako vyrozprávať príbeh, je nechať ho na postavy. Snímka je plná figúr a figúrok, no chýbajú jej skutočné charaktery.
O šestici utečencov, odvážnom kanadskom veľvyslancovi aj o samotnom Mendezovi prezrádza menej ako o veľvyslancovej slúžke. Šantiaci Arkin s Goodmanom sú popri odmeranom Affleckovi v role Mendeza najväčšie hviezdy, zvyšok postáv je obsadený nevýraznými hercami, ktorí nedostali priestor.
Rozprávačom sa stal obraz, pohybujúci sa v širokom rozpätí od monumentálnych davových scén až po rozhýbané malé ručné kamery. No v konečnom dôsledku tu niet hlavnej postavy ani nikoho, s kým by sme sa mohli stotožniť. Celý film pôsobí ako dokumentárna dramatizácia, lenže žánrové klišé potom vyzerajú ako školácke chyby a konanie postáv na oboch stranách stráca hĺbku, dôveryhodnosť i presvedčivosť.
Budeme o ňom počuť
Napriek všetkému Affleck odviedol slušné remeslo, pohral sa s detailmi a udrel divákom v USA na citlivú strunu. Kanaďania protestujú voči zjednodušeniu úlohy svojich diplomatov. Zvyšok západného sveta vidí Argo ako lepší, no len štandardný triler.
Obyvatelia a stúpenci Východu môžu mať oprávnený pocit, že zjednodušenie prekročilo hranicu manipulácie a je propagandou. Film sa však vyhol politickým proklamáciám. Neskrýva oscarové ambície a vo februári o ňom ešte určite budeme počuť.
