V kinách len za prvý víkend zarobil už 84 miliónov dolárov. Knižnej predlohy sa mohlo predať sto miliónov kusov. Najslávnejší fantazijný príbeh 20. storočia pritom jeho autor nechcel publikovať.
Dorastajú vyše metra, dožijú sa aj sto rokov, sú pomerne nenápadní. Na rozdiel od trpaslíkov im nerastie brada, ale chlpy na chodidlách, takže chodia naboso. Rozprávkových hobitov však predovšetkým určuje ich povaha. Ich rasa oceňuje pohodlie, čiže dobré jedlo, pitie, fajčivo - ideálne šesťkrát denne.
Málokedy opúšťajú rodný kraj, o svete za jeho hranicami majú hmlistú predstavu. Namiesto vznešených myšlienok sa radšej držia pri zemi. Zo všetkých národov fantastickej Stredozeme sú hobiti tí najväčší zápecníci. Alebo aj inak: ak by Hašek písal fantasy, tak jeho Švejk by bol čistokrvným hobitom.
Hobit a diera
Kniha pre malých i veľkých, ktorá dodnes očarila milióny čitateľov na celom svete, však ukrýva posolstvo. Niekde vnútri lenivého národa drieme odvaha a zodpovednosť za svoje okolie. Poznanie, že existuje zlo vo svete, čo sa týka všetkých a ktorému treba aktívne vzdorovať.
Inak sa prevalí aj cez hobitiu predzáhradku a za sebou nechá spúšť.
„Žil raz v jednej diere jeden hobit.“ Slávna veta z úvodu rozprávkovej knihy je klasikou, ktorú teraz po premiére filmového Hobita odcitoval každý recenzent.
Menej sa vie, že v momente, keď ju Angličan John Ronald Reuel Tolkien napísal, vonkoncom nemal predstavu, čo slovo hobit znamená. Rasa piadimužíkov ešte nebola na svete, profesor ju musel najprv vymyslieť.
Prázdny list
Bolo to niekedy začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia v univerzitnom Oxforde. Akademik sedel za stolom a opravoval študentom písomky.
Keď z hŕby papierov vytiahol jeden nepopísaný list, ozval sa zvyk začmárať každú voľnú plochu. Filológ s perom v ruke neváhal a na papier hodil prvú vetu, ktorá sa mu vynorila z podvedomia. Bola to TÁ veta.
A odkiaľ prišlo slovo, ktoré predtým nemalo mať význam? Autor tvrdil, že sa zrodilo z ničoho, skutočnosť však bola iná.
Slovo ´Hobbit´ sa nápadne podobá na názov knihy Sinclaira Lewisa ´Babbit´, ktorú Tolkien iste čítal. ´Hobgoblin´ je tiež meno bytosti zo starodávnych eposov, ktorých bol znalcom.
Napokon, v anglickom folklóre existovala aj viera v domácich bôžikov, ktorých nazývali „hob“. Kdesi v mysli si teda autor mohol mať viac predobrazov, z ktorých si poskladal hobita.
Fiktívny kontinent, kam hobitov umiestnil, existoval trochu dlhšie. Filológ Tolkien ovládal množstvo moderných aj starobylých jazykov, ku ktorým si ďalšie reči vymýšľal. Legendy a mýty o elfoch mali byť pozadím pre fiktívne elfské jazyky. Postupne k nim pribúdali detaily až vznikla Stredozem obývaná trpaslíkmi, elfmi a hobitmi.
Milióny v zásuvke
Strhujúce dobrodružné príbehy napísal muž, ktorého agenda zahŕňala také vzrušujúce veci ako heslá Oxfordského náučného slovníka na písmeno W.
Paradoxné je však čosi iné. Príbeh hobita Bilba, ktorý je najčítanejším a najprekladanejším fantastickým príbehom 20. storočia, nemal nikto čítať. Okrem detí a priateľov samého autora, ktorý rukopis uschoval do zásuvky.
Prečo nechcel príbeh publikovať? V tom čase bol na začiatku akademickej kariéry a ako spisovateľ dosiaľ vydal iba básne a odborné štúdie. Nechcel riskovať hanbu a obával sa o povesť v čase, keď platilo, že „seriózny učiteľ nepíše pre deti“, píše portál tolkien-online.com
Vydaniu pomohla náhoda. Rukopis mal od Tolkiena požičaný jeden z jeho študentov, ktorý ho ukázal pracovníčke menšieho vydavateľstva. Na Susan Dagnallovú spravil Hobit okamžite dojem.
Rozhodla sa, že presvedčí šéfa, nech pripraví vydanie. Sir Stanley Unwin nemal námietky, ale nechcel riskovať. Príbeh dal najprv prečítať desaťročnému synovi, dokonca ho šesťpencou podplatil, nech napíše posudok. A ten znel pochvalne.
„Kniha je dobrá a vhodná pre deti vo veku päť až deväť rokov,“ dospelo zhodnotil malý Rayner Unwin, čím odobril vydanie. To ešte netušil, že cieľová skupina bude o čosi širšia, kniha bude slávnou, prinesie zisky ich rodinnému podniku, ktorý on sám prevezme a povedie až do svojej smrti v roku 1985.
Prvé vydanie
Ešte to nebola komplexná a premyslená Stredozem z Pána prsteňov, ale oproti iným rozprávkam bol Hobit a jeho svet niečo ako sprievodca Lonely Planet oproti školáckej vlastivednej nástenke. 
Na pultoch sa objavil 21. septembra 1937, pred vyše sedemdesiatimi piatimi rokmi a tieto exempláre prvého vydania s tmavozelenou obálkou dosahujú v dnešných dražbách hodnoty šesť- až dvadsaťtisíc libier. Keď už sa zmieril s vydaním, postavil sa Tolkien k veci ako pedant a v listoch vydavateľovi donekonečna dolaďoval detaily. Bolo toho dosť – výsledok bol jeho autorským dielom, pretože okrem textu pripravil ilustrácie, dizajn obálky a mapu na orientáciu čitateľa v príbehu. Mapa bola dôležitou časťou knihy a len tie odfláknuté edície (napríklad slovenská z roku 1976) si ju dovolili vynechať.
Heil Hobit
Úspech bol okamžitý, celý náklad - pätnásťtisíc kusov - sa vypredal do Vianoc.
Nadšené recenzie v Británii aj v USA Hobita prirovnali k Alici v krajine zázrakov, ocenenili literárny štýl a tvrdili, že je to pre deti ten najlepší predstupeň k štúdiu Dickensa a Shakespeara.
Vydanie číslo dva malo v pláne ilustrácie vo farbe. Napokon však boli opäť čiernobiele, pretože medzičasom sa začala druhá svetová vojna a Británia začala šetriť papierom.
Aj pre tieto obmedzenia populárny Hobit do konca štyridsiatych rokov vychádzal menej často, ako by si čitatelia želali a koloval medzi nimi z ruky do ruky.
Ako zlý vtip pôsobí, že v roku 1938 mal Hobit vyjsť v nacistickom Nemecku. Jediným problémom bol Tolkien, na ktorého sa tamojší vydavateľ obrátil s otázkou, či je árijského pôvodu.
Odpoveď spisovateľa nemecké vydanie zmarila: „Ak sa pýtate, či som židovského pôvodu, tak o tom nič neviem. Jediné, čo k tomu môžem povedať je, že by som bol veľmi rád, keby som mal Židov medzi predkami.“
Ako vyzerali manželky hobitov? Tiež mali chlpaté nohy? Hobitie nory pri Wellingtone na Novom Zélande obýva aj zopár hobitiek, zároveň je to turistický areál a funkčná ovčia farma.
Ako sa stať dospelým
Existuje veľa odpovedí v čom je úspech Hobita. Napríklad chýbajúci kalkul. Tolkien si príbehy vymýšľal pre vlastné potešenie a deti, ktorým vždy na Vianoce roztraseným písmom písal listy Santa Clausa.
Netúžil po úspechu a predsa sa stal posmrtne top zarábajúcou celebritou sveta (podľa časopisu Forbes).
Viac do hĺbky ide iná odpoveď. Hobit je príbehom dobrodružnej cesty, ale aj návratu domov. Pokračuje po skončení dobrodružstva a opisuje cestu späť, keď sa nič také vzrušujúce neudeje. S výnimkou premeny hlavného hrdinu.
Na cestu odchádza bojazlivý Bilbo, späť sa vracia vyzretý a dospelší hobit, ktorý chápe súvislosti. Skutočnou témou Hobita nebudú dobrodružné príhody, ktoré zažije, ale dospelosť, ku ktorej dozrie.
Práve prechod k dospelosti a forma, akú literárni vedci označujú výrazom bildungsroman, môže byť dôvodom, že kniha príťahuje deti i dospelých.
Dlho po smrti autora vyšli na svetlo analýzy, ako Hobit vznikal. Hromadu dovtedy neznámych archívov prešiel John D. Ratcliff a vydal knihu História Hobita, v ktorej opisuje niektoré prekvapivé skutočnosti. Napríklad – Hobit sa pôvodne nemal odohrávať v Stredozemi, pôvodné meno čarodejníka Gandalfa malo znieť „Bladorthin“ a Gandalfom mal byť naopak trpaslík menom Thorin.
Knihu však Tolkien opravoval aj po jej vydaní.
Už rok po prvom vydaní ho oslovil vydavateľ s ponukou na pokračovanie. Profesor mal v zálohe vznešený epos Silmarillion, ale Stanley Unwin mal na mysli niečo iné. „Čitatelia by chceli radšej niečo o hobitoch,“ navrhol.
Román, na ktorom začal pracovať, pokračuje v príbehu Bilba a pritom ho prekračuje. Hobit sa stal akýmsi prequelom k Pánovi prsteňov, rozsiahlemu príbehu, ktorý vychádzal rozdelený na tri časti v rokoch 1954 - 55. To si však vyžiadalo aj niektoré úpravy pôvodného textu, aby spolu ladili obidva príbehy.
Tri dlhé filmy
Nadväznost na trilógiu napokon vzbudzuje debaty okolo najnovšieho Hobita. Aj film Petera Jacksona trochu mení predlohu a snaží sa, aby lepšie pasovala k Pánovi prsteňov rovnakého režiséra.
Nie všetci fanúšikovia sa s tým stotožnili, na vine však teraz boli aj prieťahy s autorskými právami.
Na tie čakali filmári tridsať rokov od vydania knihy. Keď po ďalších rokoch zložito doputovali k štúdiám New Line Cinema, ktoré ohlásili film, Tolkienovi dedičia podali žalobu o vyšší podiel na zisku alebo odňatie práv.
Na jeseň 2009 súd práva konečne filmárom pririekol. Pre zdržanie však Hobit prichádza na rad ako posledný, deväť rokov po Pánovi prsteňov (2003).
Dnes je v kine prvý diel Hobit: Neočakávaná cesta, pokračovania uvidíme v rokoch 2013 a 2014. Útlu knihu totiž filmári rozdelili na trojicu filmov, každý v dĺžke cez tri hodiny.
Pôsobivé na vetu „žil raz v jednej diere jeden hobit“, čo sa vynorila z ničoho a mala zostať v zásuvke.
Dvanásť trpaslíkov a hobit Bilbo sa vydávajú na výpravu za pokladom. Prvú polhodinu filmu zaberá scéna, keď trpaslíci hobitovi vyjedia komoru. FOTO: Warner Bros
Bol Tolkien rasistom?
Čarodejník kandiduje, Tolkiena obvinili z rasizmu a hobiti mohli existovať v praveku.
- Koho by ste si želali za prezidenta USA? A) Lyndona Johnsona. B) Richarda Nixona. C) čarodejníka Gandalfa. V šesťdesiatych rokoch medzi nekonvenčnou mládežou bola jasná voľba C. Hippies a odporcovia vojny vo Vietname heslom "Gandalf za prezidenta!" chceli naznačiť, že politikov majú plné zuby a lepším kandidátom bude postava z fantasy. Ohlas v hnutí kontrakultúry Tolkienovi prekážal. V tom čase prestal odpisovať na listy čitateľov a ostránil svoje číslo z telefónneho zoznamu.
- Bol Tolkien rasistom? Bojovníkom za rovnoprávnosť nemohlo ujsť, že postavy jeho kníh sú dobré a zlé aj podľa toho, ako vyzerajú. Vznešení a pozitívni hrdinovia bývajú vysokí, so svetlými vlasmi a bledou pokožkou. Naopak, čím je postava náchylnejšia na zlo, tým má tmavšiu pleť a nižší vzrast. Podobná je symbolika svetových strán - kým z juhu a východu prichádza do Stredozeme zlo, západ je vždy zdrojom dobra. Môže však byť rozprávka bez stereotypov? Uvidíme v politicky korektnej verzii Hobita.
- Hobiti podľa archeológov mohli existovať. Zvláštne kostry hominidov odkryli pred ôsmymi rokmi na ostrove Flores v Indonézii. Žili v praveku pred 35- až 13-tisíc rokmi a boli ešte menší ako pygmejovia z Afriky - ženskí jedinci dorastali najviac do metrovej výšky a vážili 25 kilogramov. Nesedí akurát vek dožitia. Podľa článku v magazíne Nature sa pravekí hobiti dožívali najviac tridsať rokov, čo je vek, keď Tolkienovi piadimužíci akurát vyrástli z puberty. Fantasticky znie však správa, že hominidi na izolovanom ostrove mohli nažívať spolu s trpasličími slonmi a obrovskými krysami. Dodnes sa vedú debaty, či nájdené kostry patria k odlišnému druhu, ako je homo sapiens, alebo ide o odchýlku v rámci nášho druhu.
