Nie všetkým autorom však vyšli rekapitulujúce výstavy tak, ako si predstavovali.
Začína sa to podobne ako vlani. V Paríži zvyšuje už aj tak rekordnú návštevnosť Centre Pompidou najväčšia výstava Salvadora Dalího za posledných tridsať rokov, v Kolíne láka prehliadka Davida Hockneyho, vo Viedni svetelné inštalácie Dana Flavina. V Chicagu o pár dní zatvoria výstavu Steva McQueena a presunie sa do Švajčiarska.
Programy svetových galérií sú už zväčša uzatvorené, no iba máločo môže tromfnúť silný rok retrospektív, ktorý máme za sebou. Napokon, aj v ankete SME o najlepšiu výstavu prvenstvo získala retrospektíva. Jej autorkou bola Jana Želibská, kým vo svete to bolo viac o mužoch. Nie všetkým to však vyšlo.
Zaslúžime si ho?
Damien Hirst, o ktorom sa v súvislosti s jeho najväčšou doterajšou výstavou v Tate Modern hovorilo azda až priveľmi, prekonal rekord v návštevnosti. S takmer pol miliónom divákov sa stal „najpopulárnejšou“ sólovou výstavou v histórii Tate, no kritici ho nešetrili.
„Problém s Hirstom nie sú peniaze a nie je to ani vulgárnosť, pre ktorú sa rozhodol, ale je to jeho kapitulácia ako umelca. Mohol by byť oveľa lepší. Je to obrovské sklamanie,“ napísal v The Guardian Adrian Searle, ktorý sa netají tým, ako veľmi Hirsta v začiatkoch obdivoval.
Nad mnohými ďalšími kritikami však povstal iný komentár: „Nejaká iná sebavedomejšia éra by mala očakávať, že jej umelec povie niečo solídne, jasné, ale Hirstove témy – bezcieľnosť, plutokracia a farmaceutiká, sú vlastne témami doby. On je umelec, akého si zaslúžime.“
Hirstova retrospektíva sa nezmestila ani do rebríčka desiatich najlepších výstav roka v Británii. Jeho posledné dielo – sochu ženy na pobreží Devonu, nazval Jonathan Jones v denníku Guardian ako „nebezpečné monštrum“ a Hirsta označil za „národnú hanbu“ po tom, ako hlásal deťom v televízii, že robenie umenia môže byť predsa zábava a nie tragédia, ktorá vás donúti odrezať si ucho.
Damien Hirst.
Všetko je inak
Najnovšie sa tento najbohatší umelec sveta po sedemnástich rokoch spolupráce rozišiel so svojím kurátorom Larrym Gagosianom. Netreba mu však hneď brať zásluhy, „Hirst je najúspešnejším umelcom Británie. On vytvoril generáciu mladého britského umenia, a on ju aj zničil,“ uzatvára Jones.
Našťastie bolo oveľa viac takých, ktorým to s retrospektívami vyšlo. V Paríži dominovala výstava Edwarda Hoppera, v New Yorku Sharon Hayes. Veľkolepá výstava Gerharda Richtera sa presúvala z Londýna do Berlína a Paríža, a jeden z jeho abstraktných obrazov sa posunul až na prvú priečku rebríčka najdrahšie vydražených diel žijúcich autorov.
David Hockney obsadil Royal Albert Hall v Londýne a priznal lásku k iPadu. Na výstave, ktorú ešte zastihnete v Kolíne do februára, vystavuje aj sériu malieb zhotovenú v programe pre jeho „najobľúbenejšie médium, s akým kedy pracoval“.
„Je to ako nikdy sa nekončiaci kus papiera, ktorý perfektne sedí s mojím pocitom, že maľba má byť veľká. Teraz je mi jasné, že väčšina názorov zo 60. rokov o smrti maľby bola len množstvom argumentov proti závesným obrazom. Závesný obraz znamená malý obraz. Odkedy mám veľké štúdio, všetko ide super,“ povedal Guardianu.
David Hockney: Bigger trees near Water.
Až po smrti
Absolútnym víťazom kritikov sa však stal ktosi iný – Lucian Freud. Jeho výstava portrétov v National Portrait Gallery, žiaľ, potvrdzuje, že aj dnes môže umelec byť skutočne docenený až po smrti. Freud zomrel v roku 2011 vo veku 88 rokov. „Niekedy jediná výstava zmení dejiny umenia. Prepíše dekády titulkov a odhalí realitu, ktorá bola akosi prehliadaná. Jediný, na kom kedy v súčasnom umení Británie záležalo, bol totiž práve Freud,“ píše Jones.
Lucian Freud: Benefits Supervisor Sleeping.
Výstavy 2013 u nás
Bratislava
Slovenská národná galéria pokračuje na začiatku roka výstavou Jany Želibskej a kolektívnou výstavou KRV. Počas roka predstaví mimoriadny životný i fotografický príbeh Viliama Malíka, retrospektívy zastúpi aj výstava Situačné modely komunikácie konceptuálneho umelca Ľubomíra Ďurčeka. Pod názvom Ufo, širák a pyramída bude skúmať architektúru z obdobia rokov 1965 – 1985.
V galérii Krokus bude výstava fotografky Lucie Nimcovej a spoločná výstava
Svätopluka Mikytu a Moussa Koneho. V Galérii Cypriána Majerníka výstava 1963 – Predvečer avantgardy pri príležitosti svetového kongresu AICA. Galéria Nedbalka predstaví tvorbu sochára Juraja Rusňáka, Galéria mesta Bratislavy sochára Rudolfa Uhra, Karola Pichlera, Františka Reichentala a secesné diela.
Nitra
Nitrianska galéria uvedie v Reprezentačných sálach diela Jozefa Kostku, Marka Blaža či Ľuba Stacha. V Galérii mladých a v Bunkri uvidíme vlaňajších finalistov Ceny Jindřicha Chalupeckého Jiřího Frantu a Davida Böhma, ale aj iných domácich a zahraničných súčasných umelcov – John W. Ford (CA), Kaminiarz (DE), Reodica (US), Marenčík (SK), Marek Galbavý (SK) a ďalší.
Banská Bystrica
Stredoslovenská galéria uvedie výstavu diel M.Murina a M. Nicza aj výstavu s témou Národná identita v súčasnom umení. Banská St a nica Contemporary v Banskej Štiavnici chystá rezidenčné pobyty pre domácich aj zahraničných umelcov, vydanie knihy Kríza, ktorej predchádzal umelecký projekt ôsmich autorov, knihu Radeka Brousila s fotografiami Krajín, ktoré vznikli v rámci rezidencie na St a nici a ilustrovaného sprievodcu nezávislými kultúrnymi centrami, po ktorých bude mesiac cestovať Mathias Beckmann. Počal leta by chceli začať pracovať aj na monografii Svätopluka Mikytu v spolupráci so zahraničnými kurátormi.
Košice
Jednou z najdôležitejších udalostí bude výstava Košická moderna. Predchádzali jej medzinárodné sympózium aj konferencia. Po mnohých rokoch sa na Slovensku, práve v Košiciach, bude v septembri konať aj medzinárodný kongres kritikov súčasného umenia organizovaný slovenskou sekciou AICA. „Nadupaný“ program hlási aj MakeUp gallery, ktorá však momentálne čaká najmä na dôsledky cenzurovaného diela v centre mesta.
Žilina
Samostatnú kapitolu tvorí nielen v lokálnom kontexte výstavných programov žilinská neologická synagóga. Vlani dokázala v čiastočne zrekonštruovaných priestoroch pripraviť viacero výstav. Tento rok má v pláne štyri samostatné výstavné projekty: Ilona Németh: Kúpte si nesmrteľnosť (kurátor F. Blaščák), Jakub Kopec: Medzipriestor (k. K. Gatiarová), Marco Casagrande: Roadside picnic (K. Valičková), Martin Jančok: Nová synagóga 1:1. Okrem týchto projektov vznikne v bočnom priestore synagógy návštevnícke centrum, ktoré bude každodenne otvorené pre verejnosť a bude poskytovať informácie po projekte Novej synagógy a rekonštrukcii.
Centrum Stanica Žilina-Záriečie pritom plánuje tento rok okrem aktivít galérie Plusmínusnula (výstavy K. Poliačikovej, B. Sirku, J. Dessoma a ďalších) aj dostavbu ďalších priestorov.
