Stovky divadelných a filmových kostýmov niesli v sebe nezameniteľný vkus a cit jediného človeka. Postavám dával Milan Čorba oveľa viac ako len šaty.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
Milujúci človek a výnimočný umelec – tak so smútkom spomínajú na Milana Čorbu blízki kolegovia a priatelia. On sám sa označoval za nekompromisného priateľa a obdivovateľa divadla.
Kostýmový výtvarník, scénograf a vysokoškolský profesor zomrel v nedeľu nadránom vo veku 72 rokov.
Za sebou zanechal obrovské množstvo jedinečných kostýmov pre desiatky filmov a divadelných predstavení. Neboli to však iba šaty, ktoré svojim postavám obliekal. Bol to najmä jedinečný cit pre krásu, zmysel pre slobodu a skúsenosti človeka, ktorý mal nesmierne rád ľudí.
FOTO - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Noblesný človek
S Milanom Čorbom sa dramaturg Martin Porubjak dôverne spoznal a ľudsky zblížil počas troch rokov, keď bol scénografom Divadla na korze v rokoch 1968-1971.
„On sám tie tri roky označil za ,dni súzvuku'. Spočívali najmä v tom, že sme sa - podľa jeho vlastných slov - po celý ten čas ,cítili naprosto slobodní'. Paradoxne od invázie tankov až po zrušenie divadla. Sloboda v neslobode chutí mnohonásobne,“ povedal Porubjak. „Vo svojom kréde po likvidácii súboru formuloval niekoľko zásad, ktoré vyznával: krása a pravda, autenticita, láska k hercovi, kreatívna improvizácia, sloboda, sloboda a tolerancia, poznanie a napokon radosť. Milan Čorba bol láskavý, vzdelaný a na naše pomery neprimerane noblesný človek,“ dodáva.
Kostýmy Milana Čorbu si diváci pamätajú z televíznych obrazoviek i divadla. V roku 1963 začínal v Československej televízii, kde robil kostýmy do inscenácií aj filmov (Tisícročná včela, Ružové sny, Orbis Pictus či Obsluhoval jsem anglického krále). Od polovice 60. rokov pôsobil aj v Slovenskkom národnom divadle, jeho kostýmy však poznali aj diváci divadiel v Martine, Prešove, Prahe i Brne.
FOTO - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Vzácne spomienky
Jeho myšlienky a skúsenosti neostali iba na pódiu, pred kamerami či v škole, kde pôsobil ako pedagóg, dekan Divadelnej fakulty aj rektor VŠMU. Pred dvoma rokmi vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT kniha spomienok Milana Čorbu pod názvom Oproti času.
Ako vtedy výstižne napísal Milan Lasica, jeho švagor, kostýmoví výtvarníci nezvyknú písať pamäti. „Všetky ich spomienky, emócie aj myšlienky sú uložené v šatách, do ktorých obliekajú hercov, aby im pripravili dokonalé zázemie na tvorbu, aby kostýmom určili správny tón hrania. Milan Čorba porušil mlčanie a urobil dobre. On, tvorca kostýmov, tentoraz vyzliekol donaha dobu, v ktorej sme žili a pomáha nám pochopiť jej podstatu,“ dodal Lasica.
Jeho jednoduché a pritom rafinované kostýmy už nebudú tými, čo opäť raz posunú hranice kostýmového výtvarníctva a preukážu ich silu a dôležitosť. Jeho hlboké priateľstvo k divadlu a filmu sa však stihlo rozrásť a zasiahnuť príliš veľké množstvo ľudí na to, aby prestalo pôsobiť. Na to – aby nám prestalo pomáhať pochopiť podstatu – divadla, lásky, života.
Milan Čorba so Zuzanou Fialovou. FOTO - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
FOTO - TIBOR SOMOGYi
Ako si na Milana Čorbu spomínajú kolegovia
Bol pre mňa Človek. Inžinier ľudských duší, ironik, neuveriteľný diskutér, najúžasnejší dekan DF VŠMU, učiteľ, ktorý nenápadne posunul správnym smerom množstvo mladých ľudí. Strávila som s ním veľa chvíľ plných humoru, noblesy, provokácie a jemného rebelantstva. Všetko ostatné je pre mňa len medzi nami dvoma. Mám ho veľmi rada. Bez neho by som nebola tam, kde som a taká, aká som.
Svetlana Waradzinová, vedúca katedry divadelného manažmentu
Milan Čorba už nie je medzi nami... Ani nie pred poldruha rokom som písal o jeho knihe spomienok Oproti času. Veľmi som v nich ocenil jeho vzťah k svetu i k sebe v ňom, jeho zdržanlivosť, striedmosť, decentnosť, v rovine štýlu zas ironický a sebaironický odstup od zaznamenávanej skutočnosti, ktorému sa zvykne vravieť aj suchý anglický humor. Keď odchádzajú takéto osobnosti, náš svet sa vyprázdňuje. Zbohom, pán profesor...
Ján Štrasser, spisovateľ
Bol to nedoceniteľný človek, neobyčajne vzdelaný, racionálny a pritom intuitívny. Bol mojím azda najčastejším spolupracovníkom a za to, čo som v živote dosiahol, vďačím jemu. Podieľal sa na všetkých kľúčových momentoch môjho života. Je to obrovská strata. Bol neuveriteľne komplexný, vrstevnatý a nesmierne milujúci človek. V tom spočíval aj jeho zmysel pre iróniu - on mal tak veľmi rád ľudí, že tento fakt potreboval práve iróniou trochu neutralizovať.
Martin Huba, herec
Odišiel nám nesmierne vzdelaný, vznešený a hravý aristokrat. Bol skutočne výnimočný intelektuál s otvorenou demokratickou láskavosťou voči kráse každého človeka. Mal jasno v živote a zároveň mal v sebe akúsi bolestnú iróniu z poznania prežitých dejín, ale aj láskavý humor, s akým rozprával o svojich najbližších. Nebol iba skvelým kostýmovým výtvarníkom, ale aj skvelým človekom.
Darina Abrahámová, dramaturgička
Za to, čo som, vďačím predovšetkým jemu. Vzťah k nemu najlepšie vyjadruje veta blízka východnej filozofii, ktorá mu bola blízka: stretnutie žiaka s majstrom. Som rád, že som mohol byť jedným z nich. Vždy sa tešil z našich úspechov a podporoval nás, keď sme si neverili. Konfrontáciu vnímal ako súčasť nielen školy, ale predovšetkým života. Aj omyly vnímal ako jeho súčasť a dôležitosť uvedomenia si chyby ako najlepšiu školu.
Ján Kocman, kostýmový výtvarník, prodekan DF VŠMU
