Bob Dylan ani v Košiciach nevytiahol gitaru

Koncert legendárneho amerického pesničkára zaplnil košickú Steel Arénu len spolovice.

Po premiére v lete 2010 hral legendárny americký pesničkár opäť na Slovensku. Do Košíc prišli aj fanúšikovia z Maďarska či Poľska, no osemtisícová Steel Aréna bola nakoniec zaplnená len spolovice.

Začína sa veršami o ustarostenom dobre oblečenom mužovi, ktorý hovorí, že pred sebou nemá nikoho a za sebou nič: "Ľudia sú zvláštni a časy sa menia," spieva sa v refréne.

Skladbou Things Have Changed z filmu Skvelí chlapci za ktorú dostal Oscara, otvára Bob Dylan svoje koncerty. Zaznela už krátko po ôsmej hodine, kým do košickej Steel arény ešte dosť dlho prichádzali diváci. A vyznela z celého piatkového večera spolu s baladou Forgetful Heart najosobnejšie.

Americana

Nie je to koncert pre každého. Jeho nové albumy poznajú len fanúšikovia, ktorých už zďaleka nemá toľko ako v časoch najväčšej slávy v 60. rokoch a hoci najväčšie hity už omilostil, keď ich vytiahne, väčšinou ich spoznáte len podľa textu. Navyše gitaru už dlhšie úplne ignoruje - hrá len na klavír či ústnu harmoniku.

Celková atmosféra bola pokojnejšia ako v lete 2010 v Bratislave, keď Dylan s päťčlennou sprievodnou kapelou viac rozpálil publikum. Žiadna strhujúca šou, decentne nasvietené pódium, žiadne príhovory k divákom, poväčšinou hudba v pomalých a stredných tempách určená na pozorné počúvanie. Celé by sa to hodilo skôr do divadla než do športovej haly. Legendárny 73-ročný pesničkár v čiernom obleku s klobúkom na hlave nezameniteľným chrapľavým hlasom viac rozpráva než spieva svoje príbehy. Kto pozná texty, má z večera lepší zážitok.

Dylan ukázal silu hudby - prečítajte si riport z bratislavského koncertu.

To, čo znie nie je folk, ani country, blues, bluegrass ani rhythm and blues, ale z každého trochu. Volá sa to Americana. Sprievodná kapela hrá veľkopansky - žiadne veľké sóla na efekt, skvelá zohratosť a sledovanie "šéfa". Žiadny iný muzikant s ním nehral dlhšie než Tony Garnier, ktorý obmieňa basgitaru s kontrabasom, je počuť, že aj gitaristi Stu Kimball a Charlie Sexton aj bubeník George Recile sú skvele zohratí. Oni tvoria základ hudby, kým multinštrumentalista Donnie Herron striedajúci bendžo, husle, havajskú gitaru a mandolínu nanáša pekné zvukové farby.

Kde bolo plno

V sále sa sedí, až svižnejší záver a prídavky All Along Watchtower s Blowin' In The Wind strhne niekoľko desiatok divákov postaviť sa a vbehnúť pod pódium. Zákaz fotenia a nakrúcania videí vtedy padne, ale "dokumentácia zážitku" už neruší tak ako v prvej polovici večera. Ochrankári to riešili svojsky - keď zbadali, že niekto drži nad hlavou mobil, svietili naňho baterkami.

Osemtisícová Steel aréna sa nakoniec zaplnila ledva spolovice. Vonku parkovali autá s bratislavskými, poľskými či maďarskými značkami, no Košičanov viac zaujali akcie ku koncu školského roka v centre, kde bolo plno. A to pritom navyše po dvoch týždňoch po prvýkrát nebol žiadny prenos z futbalu.

Vstupenky na Dylana boli lacnejšie ako pred štyrmi rokmi v Bratislave. Kým vtedy začínali na sume 60 euro, teraz to bolo 45. Pre úplné porovnanie: na sobotňajší koncert vo Viedni sa predávali od 31 euro a do Prahy sú najlacnejšie lístky za 40.