Cena Fantázie: Adriana Markovičová - Svedectvo Miliducha Grg-Neduživého vo veci konca Angálie

Predstavujeme tretieho finalistu (v abecednom poradí) súťaže Martinus Cena Fantázie 2014. Postupne vám predstavíme päť poviedok, o ktorých osude rozhodnete v hlasovaní. V ankete na kultura.sme.sk budete môcť od pondelka 6. októbra hlasovať za tú, podľa vá

Adriana Markovičová(Zdroj: Archív autora)

s, najlepšiu.

Poviedku si môžete prečítať aj vo formáte pdf. Stiahnite si ju

Svedectvo Miliducha Grg-Neduživého vo veci konca Angálie
Autor: Adriana Markovičová

Táto civilizácia to má zrátané. Nemyslím si, že by nás čakala nejaká tá desivá kataklizma z hlúpych béčkových filmov, no v podobe, v akej sme fungovali doteraz, definitívne končíme. Ako priamy svedok udalostí môžem vykonať už len jedno - spísať príbeh svojho bytia a uložiť ho na bezpečné miesto. Činím tak nielen pre ponaučenie budúcich pokolení, ale tiež kvôli vám, milí dejepisci, ktorí určite oceníte dobrý úmysel a uvediete moje meno v historických prameňoch. Dajte si, prosím, záležať najmä na správnom umiestnení pomlčky; neviete si ani len predstaviť, kam všade ju novinári dokážu vopchať. Pre istotu radšej prikladám jeden exemplár dobovej tlače.

„Špičkový angoterapeut Dr. AngTrp. Miliduch Grg-Neduživý
oznamuje Veľactenej verejnosti, že si práve dnes otvoril súkromnú poradňu.
Špecialista na problematiku pentalaterálnych vzťahov, člen CUNDrA (Celonárodnej únie
neskutočne drbnutých angoterapeutov) a autor najpredávanejšieho bestselleru tohto storočia
Hmatka je z Venuše, vido z Jupitera, gusto z Marsu, odor zo Saturnu a audika z Uránu,
ponúka svoje odborné služby všetkým, ktorí si nevedia poradiť s kariérou,
láskou, svokrami či potomkami akéhokoľvek veku a pohlavia.
Pomoc, prosím, hľadajte na ulici Uriáša Pláffku - oceľovomodrý, po fialkách voňajúci dom
so stredne drsným povrchom, čučoriedkovou omietkou a trojitou ozvenou.“
(Inzerát uverejnený na piatej strane magazínu Zo života Angálie)

Narodil som sa pred sedemdesiatimi deviatimi rokmi ako pätinová sirota. Moja hmatka zomrela pri pôrode, takže mi ostali už len štyria rodičia. Iste, poviete si, nejde o žiadnu tragédiu, veď nie každý sa narodí do kompletnej rodiny, no ako odborník na psyché dobre viem, akú strašnú traumu to môže dieťaťu privodiť. Môj bývalý kolega z fakulty, Dr.AngTrp. Zelovoc Plesnivý, v ktoromsi zo starších vydaní mesačníka Sedemnásty zmysel napríklad uvádza, že (citujem):
Absencia hmatky a s tým súvisiaci deficit dotykov vyvoláva v dospelosti zvláštny druh neurózy, prejavujúci sa objímaním elektrických stožiarov počas búrky, a v tom horšom prípade pojedaním zemiakovej kaše bez príboru. Postihnutí jedinci často budia verejné pohoršenie tým, že sa násilím dobýjajú do reštaurácií, kde oškrabávajú ovocie a zeleninu, dokonca i mrazenú.“

Ja som mal šťastie. Moju výchovu prevzala audika a musím povedať, že robila, čo mohla. Aby mi vynahradila chýbajúcu hmatku, zásobovala ma detskými knižkami z brúsneho papiera rôznej zrnitosti; v staršom veku mi zase predplácala masáže v súkromnom sanatóriu U slizkého hada. Okrem nezištnej lásky som od tejto útlej osôbky dostal aj ďalší bonus: naučila ma počúvať iných, čo bol s ohľadom na môj genderový hendikep vskutku zázrak. Nebyť jej čulých uší, nikdy by som sa angoterapeutom nestal.

Aj s rodičom totožného pohlavia som mal veľmi blízky vzťah, hoci z jeho pohľadu som bol dokonalým nepodarkom. Navzdory tomu to so mnou nikdy nevzdal. Preliezli sme spolu snáď všetky angálske kopce, len aby sme sa pokochali výhľadom na krajinu. V múzeách a galériách sme strávili tisíce hodín, výstavné veľtrhy a módne móla boli naším druhým domovom.

A čo ja? Nič, vôbec som nereagoval. Akoby som ani nebol tým, kým som sa narodil.

Mimochodom, lepšieho vida zo mňa nevykresala ani hmaterská škola. Všetky tie plastové atrapy ďalekohľadov, o ktoré sa išli pobiť moji rovesníci, mi boli srdečne ukradnuté. Na mojom stole sa namiesto maliarskej súpravy povaľovali hudobné nástroje a platne. Azda najväčšiu radosť som prežíval v spoločnosti staručkého rozhlasu pri počúvaní nedeľnej rozprávky, pubertu som strávil so slúchadlami na ušiach počúvajúc také skvosty ako Tie Chrústy či Padajúce Plamene. Som skrátka živým dôkazom toho, že identifikácia s vrodeným pohlavím nie je vždy automatická.

Letmo sa zmienim aj o zvyšných dvoch rodičoch. Odor bol tak trochu do vetra, a gusto? Vlastne doteraz neviem, čo bol zač. Odjakživa ostával v práci dlho do noci, takže sme si nestihli vybudovať bohvieaké vzťahy. Jeho reštaurácia vskutočnosti živila celú rodinu, keďže vido, ako sprievodca v galérii, dostával len zopár drobných, a odorovi zase peniaze smrdeli. Hovorte to však puberťákovi; hneval som sa na jeho nezáujem tak, ako sa vie hnevať len adolescent.

Viete, ja osobne nepoznám nikoho, kto by bol zadobre s každým z piatich rodičov. Napríklad, môj najlepší priateľ Výhľad NaKomín Zahmlený III. poznal svojho gusta len ako oranžový fľak od údeniny, ktorý dostával na šeku s alimentami. Nečudo, že si tento skvelý vido vypestoval nezdravé stravovacie návyky a celé detstvo sa bez rozmyslu napchával žbrndami z fastfoodov.

Vrátim sa k mojej audike. Vidím ju, akoby to bolo dnes, sklonenú nad knižkami, ktoré mi čítavala pred spaním, hoci sa pre to zavše pochytila s vidom. Raz - mal som sotva sedem rokov - vytiahla z akejsi starej škatule už dosť obchytanú publikáciu Rozmnožovanie pre zvedavé deti. Bol to ten okamih, v ktorom sa začala moja celoživotná fascinácia medzipohlavnými vzťahmi. V onen magický večer som s otvorenými ústami hltal každé jej slovo, aby som jej vzápätí kládol milión otázok. „Naozaj sa pri tom musia stretnúť všetci piati rodičia naraz?“ pýtal som sa. „Na jednom mieste? A v tom istom čase? Čo ak bude niekto meškať alebo tam netrafí?“ Zdalo sa mi to zložité, a to som vtedy vo svojej detskej čistote netušil, ako to môže skomplikovať láska. Azda najlepšie to vystihuje krátky úryvok z mojej knihy:

„Len čo sa zamilujete do jedného zo štyroch doplnkových pohlaví, vaše neuróny spustia vôľou nekontrolovateľný biochemický mechanizmus. Aby som to zjednodušil: milovanie spôsobí, že začnete zdieľať ten zmyslový orgán partnera, ktorý je pre neho kľúčový. Recipročne aj on začne vnímať okolie vaším ústredným zmyslom (pravdaže, len ak vás naozaj ľúbi).

Zrazu ste ako jedno telo. Vďaka vidovi konečne pochopíte význam semaforov na križovatkách, audika vám ukáže, že smiech a plač znejú v inej tónine, odor vás bez siahodlhej argumentácie presvedčí o dôležitosti pravidelnej hygieny, a boli by ste spráskali aj celý gustov plech jablkovej štrúdle so škoricou, keby vám anatómia hmatkinej dlane akurát nemotala hlavu. Čo vám budem hovoriť - je to neopísateľný zážitok, ja sám som ho zažil len zo dva-tri razy.

Nanešťastie to funguje aj opačne. V okamihu, keď zamilovanosť vyprchá, stratíte schopnosť zmyslového spoluvnímania a funkčnými ostanú opäť len vaše vlastné receptory. Nasleduje frustrácia, depresia a zúfalstvo, až kým vás neznesiteľné abstinenčné príznaky nedovedú ku mne.“

Hneď prvý amatérsky angoterapeutický úspech som, nechtiac, zaznamenal už na strednej škole. Predstavte si takú bežnú mládežnícku diskotéku. Zoznámite sa na nej s pekne tvarovanou hmatkou (v tomto smere som pravým vidom so všetkým, čo k tomu patrí), a už k vám pribehne spolužiačka audika, ktorá medzitým zbalila odora z maturitného ročníka na extra sýty parfém. Stačí málo - napríklad fešák za barovým pultom miešajúci lahodné drinky - a nešťastie je hotové. V našom prípade presne štyri nešťastia, lebo hmatke sa o deväť mesiacov narodili trojvaječné štvorčatá. Môžete len hádať, koľko úsilia ma stálo ju prehovoriť, aby ich dala na adopciu.

Viem, ideálne by bolo, keby sa mi podarilo presvedčiť ostatných, aby sme sa vzali. Lenže človek mieni a osud mení. Barman znenazdajky zdúchol do zahraničia moderovať reláciu o parených buchtách, a ani odorovi zakladanie rodiny v takom mladom veku nevoňalo. Okrem toho, aj laikovi je jasné, že by sme počas stredoškolského štúdia toľko detí sotva uživili.

Uisťujem vás však, že sme sa o spoločných biologických potomkov postarali dobre. Osvojila si ich spoľahlivá päťčlenná rodina, ktorej sa dlhodobo nedarilo počať pre zriedkavú formu kombinovanej sterility audiky, odora a hmatky.

Na Najvyššiu angálsku univerzitu som sa dostal na prvý pokus. Prijímacia komisia ocenila najmä to, že som bez jedinej známky znechutenia dokázal celých tristotridsať minút sledovať spravodajstvo televízie Ajaj-UfUf-DoPé. V konečnom poradovníku som sa umiestnil na druhom mieste, hneď po Begónii BesProblémovej, neskoršej premiantke ročníka, ktorá sa vďaka práci na liečení strachu z čistenia uší stala ešte v mladom veku nositeľkou prestížnej Yesbelovej ceny.

"Sotva som sa dozvedel výsledky, utekal som za našimi. Audika mi od samej radosti venovala vzácnu edíciu Chóru angálskych cvrčkov. Vido sa zamkol do izby a vyrobil to najpochmúrnejšie leporelo, akého bol schopný. Odor sa len kamsi vyparil a gusto sa na noc ubytoval na toalete.

Na univerzite som patril k najaktívnejším poslucháčom. Namiesto neviazanej študentskej zábavy som v čase voľna vypomáhal šéfovi katedry Dr. AngTrp. Hnidomilovi FaktNedoslýchavému. Mimochodom, pán profesor bol ukážkovým prípadom nestotožnenia sa s pohlavím. Narodil sa ako audika, avšak po mnohých osobnostných tragédiách podstúpil operáciu pohlavia, ktorá z neho spravila odora. Bohužiaľ, na zmenu povolania bolo pre neho príliš neskoro, napriek tomu pokračoval v práci. Pustil sa do klinického výskumu somatickej nádchy zapríčinenej neúmerne prísnou výchovou zo strany odora. Zásluhou jeho vynálezu dostali lekári túto škaredú chorobu pod kontrolu a začali liečiť pacientov v tzv. FaktNedoslýchavého pachovom sude.

Na základe odporúčania pána profesora som po promócii ostal na svojej alma hmater ako doktorand a pracoval som vo fakultnej poradni dovtedy, kým ma z nej nevyrazili.

Zaľúbil som sa do pacientky. Od čias tej nepodarenej diskotéky som si na podobné veci dával pozor a prebytočnú energiu som radšej investoval do budovania kariéry angoterapeuta. Keď som v jedno ráno zbadal vo dverách Achtymoju, všetky zásady išli do hája.

Achtymoja Prítulnejšia trpela raritnou formou paranoje, ktorá postihnutého núti veriť, že médiá tvrdia pravdu. Naša katedra bola pre ňu poslednou nádejou, keďže sme získali tučný grant na výskum zriedkavých duševných chorôb.

Keby ste len videli, aká to bola hmatka! Jej prsty dokázali vyčarovať priam rajské zimomriavky (aha, aj po rokoch mám pri tej spomienke husiu kožu). Bol som mladý nevybúrený vido, pudy ma raz-dva prevalcovali. Navyše, celý život mi podprahovo chýbala vlastná hmatka, čo tých pár predplatených masáží U slizkého hada mohlo len ťažko zachrániť.

Môj odchod mala na svedomí univerzitná supervízorka Príčina Zvyčajne Že-Banálna. Tá protivná stará auda ma načapala v meditačnej miestnosti s hlavou položenou v hmatkinom lone, pričom podľa etického desatora to malo byť naopak. Vydesenej Achtymoji odporučila iného poradcu, a ja som aj napriek Hnidomilovmu príhovoru dostal padáka. Nezachránilo ma ani to, že (citujem zo správy šéfa katedry) „klientka A. P. počas terapie ani raz nečítala dennú tlač“, mal som teda plné právo trvať na účinnosti liečby.

Občas o všetkom premýšľam. Bolo by sa časom stalo to, čo sa stalo, keby tá fúria vtedy aspoň zaklopala? Keby som to vedel, možno by sa mi odchádzalo na druhý svet s ľahším srdcom.

Pravda, audiky boli odjakživa samostatnejšie a sebavedomejšie ako ostatné pohlavia. Obyčajne ste ich našli pracovať v plátkoch s prihlúplymi názvami ako Trikrát 7dní, či Kukuč!, v ktorých sa bezostyšne prepierali rodinné klebety o politikoch a umelcoch, no keď ste pred nimi spomenuli manželstvo, správali sa ako hysterické opice. Len si v priloženom magazíne nalistujte rubriku Zoznámenie (je to na strane 22). Vidíte ten zúfalý text vpravo dole?

„Štyria finančne zabezpečení, po láske túžiaci heterosexuálni Angálčania hľadajú do svojej vily na pobreží audiku ľubovoľného veku na vážny vzťah.
Značka: Nebudeš musieť ani žehliť, len sa preboha ozvi!!!“

Osobne som poznal štvoricu, ktorá si podala až tridsaťsedem takýchto inzerátov. Bez úspechu. Pritom to bola seriózna rodina, známa vlastníctvom vychyteného salónu krásy (stačí, keď poviem EštemaDogabte, s.r.o., a iste budete v obraze). Jeden z partnerov bol v túžbe po dieťati dokonca taký bezradný, že behal po filharmónii a na kolenách prosil huslistky o styk.

Vrátim sa k Achtymoji. Ten tristný dvestoosemnásťhodinový ľúbostný vzťah ma poznačil natoľko, že som začal odmietať každú známosť, v ktorej sa objavil čo i len náznak serióznosti. Keďže som neštudoval múdre skriptá nadarmo, rozhodol som sa utíšiť bolesť srdca písaním.
Moja prvotina sa volala Viem všetko, čo som sa naučil v hmaternici. Stal sa z nej debut roka. Vzápätí prišli prvé besedy, autogramiády a čítačky – veď to poznáte. Vďaka dani z pretáčania stránok označili finančné kruhy túto publikáciu za pilier angálskeho štátneho rozpočtu.

Druhá kniha Hmatka je z Venuše, vido z Jupitera, gusto... (atď.) popisujúca desať principiálnych dôvodov, prečo si päť pohlaví nemôže rozumieť, bola logickým vyústením vtedajšej publikačnej nirvány. Keď sa na pultoch kníhkupectiev objavila tretia, takmer tisícpäťstostranová motivačná príručka Byť vidom je úžasné, premiér Jatozavas Nakradnem, ml. musel na nátlak verejnosti vyhlásiť trojdňový štátny sviatok. Prestalo jazdiť metro, televízie prerušili vysielanie denných seriálov a do velínov jadrových elektrární museli povolať vojsko, aby pre čítajúcich občanov zabezpečilo zdroj svetla v nočných hodinách.

Začali sa mi hrnúť peniaze a na Achtymoju som zabudol. Ba čo viac, šoubiznisové hviezdičky sa mi sami núkali do postele. Podchvíľou ma otravoval televízny štáb, aby som do relácie Skysnutý tvaroh povedal čosi duchaplné. Nadúval som sa ako páv, vypúšťal som do éteru premúdrelé sprostosti s pocitom, že som všade bol a všetko viem. Bol som doslova odporný.

Už po neviemkoľkýkrát ma zachránila moja audika. Raz ráno - vracal som sa z akejsi propagačnej akcie - ma čakala pred bytom. Pozval som ju dovnútra. Sťažka si sadla na stoličku a odmietla sušienky aj kávu. Hovorila potichu, no jej slová mrazili ako škrabanie nechtov po tabuli. Zahrnula ma výčitkami, ktoré kričali, že mrhám talentom; že namiesto toho, aby som pomáhal duševne trpiacim, producírujem sa na obrazovke s bezduchými anorektickými hmatkami a vypasenými gustami, ktorí radia divákom, ako naložiť hlavonožce do marinády.

Mala pravdu. Nepatril som na autogramiády, moje miesto bolo medzi tými, ktorí denno-denne bojujú s depresiami, neurózami a somatickou štikútkou. Vzdal som sa doterajšieho života, ľahko získaných honorárov i ľúbivej popularity a otvoril som si poradňu. Bol to dobrý ťah. Utrápení pacienti sa ku mne len tak hrnuli a ja som mal konečne pocit, že Angália sa točí tak, ako má.

Až do toho neskorého jesenného večera pred tridsiatimi piatimi rokmi išlo všetko ako po masle.

Do polnoci chýbala hodina, keď ktosi zabúchal na dvere. Takto neskoro ma klienti hľadali len výnimočne, takže som predpokladal, že to bude niekto zo sekty Hľadačov vypratej ponožky.

(Hádam ste o nich počuli z rozprávania. Navštevovali domácnosti vo dvojiciach alebo stávali v podchodoch s letákmi, ktoré hlásali, že naša spása závisí od príchodu Pevného Štipca. Vraj len on nájde pre každého komplementárny pár, čím nás zachráni pred koncom Angálie. Tá šibnutá skupina magorov bola posadnutá párovaním, podľa nich to bol dokonalý spôsob koexistencie.)

Neboli to však Hľadači, ale Výhľad NaKomín. Prekvapilo ma to. Nezvykol ku mne chodievať, tvrdil, že sa medzi tými diplomami cíti ako pacient, preto sme sa radšej stretávali u neho doma. Viete, poznali sme sa odútleho detstva, a aj keď sa neskôr naše cesty rozišli, vždy sme jeden o druhom vedeli. Ja som sa pýšil úspešnou kariérou, on sa zase živil ako izbový maliar a oveľa viac mu záležalo na teple domáceho krbu. Domácnosť Zahmlených by sa mohla pokojne predvádzať v reklame na tradičnú rodinu – namiešali ju z pestrej škály detí, farieb a vôní (ktovie, či sa Výhľadov gusto niekedy dozvedel o našich výletoch do Vysmážanej bzdochy).

Až dovtedy som si myslel, že pred sebou nemáme nijaké tajomstvá. Teraz sedel oproti mne na pohovke, na ktorej zvyčajne sedávali rozvadené pätice a s vážnou tvárou mi vravel, že vôbec nenatiera steny farbami. Priznal sa, že je agentom supertajného Angálskeho úradu obrany pred hroziacimi hrozbami, kde analyzuje bezpečnostné riziká krajiny.

Pobavil ma. Pokúsil som sa o vtip hľadajúc na rukách hodinky so špiónskou výbavou Zaznieho Gonga (Malá historická poznámka: Túto filmovú postavu si už vaša generácia nebude pamätať. Je to jeden z tých nepriestrelných hrdinov, čo sa hmatkám predstavujú vetou: „Gong! Zaznie Gong!“), ale Výhľadov kamenný výraz naznačoval, že to myslí vážne. Vysvetlil mi, že Úrad má už dlhšiu dobu na muške organizáciu nazývanú Ušný bubienok, ktorá združovala približne tisíc aktívnych audík. Táto inštitúcia vykazovala navonok neškodné aktivity: výrobu CD nosičov so zvukmi domácich spotrebičov pre gazdinky, či podporu hodín bubnovania v predškolských zariadeniach. V skutočnosti išlo okrycí manéver. Za fasádou kultúrnej ustanovizne sa ukrýval vývoj prípravku, ktorý mal zlikvidovať zvyšné štyri pohlavia. Členky spolku v úzkom kruhu drzo vyhlasovali, že audika je jediné čisté pohlavie, a tento vynález im mal okrem iného umožniť nepohlavné rozmnožovanie.

Agenti Úradu mali indície, že výskum preparátu pravdepodobne dospel k cieľu a každú chvíľu sa očakávalo jeho nasadenie v teréne. Údajne ho mali zakomponovať do novej, extra lahodnej príchute tmavého Grgúľa, najobľúbenejšieho nápoja posledných piatich desaťročí.

Len tak-tak som ovládol mdloby, ktoré sa o mňa pokúšali pri pomyslení na všetky dôsledky. Tá divoká znôška príšer sa chystala zniesť zo sveta štyri pätiny populácie len tak, z roztopaše!

A to ešte nebolo posledné prekvapenie onoho zvláštneho večera. Môj starý priateľ mi totiž prezradil meno osoby, ktorá stála za Ušným bubienkom i za objavom toho diabolského moku.

Mal som milión dôvodov, aby som ju nenávidel. Na jeho zakladateľku som si spomínal veľmi dobre a vedel som, že je schopná všetkého. Výhľadovi sa podarilo získať denník so zápiskami z rôznych období jej života, vrátane toho, ktoré ju spájalo so mnou. Dal mi ho prečítať, a aj keď som už na tomto svete zažil všeličo, neubránil som sa slzám. Napríklad tutohľa:

Ráno som stretla Milliducha pri avtomate na grgula. Keť viberal mynce zpeňaženky, spadly mu na zem atag sme sa pri ich zbjeraní stretly pohladmy. Pochopila som že som doteras len hlupo strácala čas fylmovymy idolmy. Zazný Gong ani Ram Okuljar uš vjac nemaju šancu (sú to precalen hercy). Život začal mať pre mňa konečňe misel lebo Milly je pravy a hlavňe zkutočni vido vydo.

A o dve strany ďalej:

Je to hovedo !!!

Nechápem, ako sa s takouto gramatikou prepracovala až na akademickú pôdu. Utieral som si vlhké oči do rukáva a bol by som rozosmial aj Výhľada, keby mi nepripomenul vážnosť situácie. Len som si povzdychol, že je to aj tak dobrá trúba, lebo keď nás vtedy načapala s Achtymojou v intímnej polohe, vôbec nemusela robiť cirkus - mohla sa k nám pokojne pridať.

Výhľad ma vyviedol z omylu. V denníku Príčiny Zvyčajne Že-Banálnej nalistoval hneď niekoľko pasáží z čias puberty, v ktorých sa mladistvá autorka sťažovala, že cíti náklonnosť len k jednému pohlaviu, a to práve k vidom (napadlo mi, že to chúďa pravdepodobne trpí ibamnepatríciou sebéciou – chorobou tak vzácnou, že ju neuvádzali ani najhrubšie lekárske učebnice).

Bol som v rozpakoch. Je neuveriteľné, akú tragédiu dokáže spôsobiť jedna neliečená psychická porucha v kombinácii s nešťastnou láskou. Možno mala tá smiešna dvojica Hľadačov nakoniec pravdu a koniec Angálie sa de facto blíži.

Rozhodol som sa urobiť čokoľvek, čo by ho odvrátilo.

Od Výhľada som sa dozvedel, že do odvetnej akcie povolali kompletnú elitu výzvedných a spravodajských služieb. Nad jej priebehom bdel dokonca samotný prezident Ludmamá Vpaži Ačo (mimochodom, išlo o prvého odora v histórii na takomto významnom poste).

I pre mňa to bola česť. Dostal som za úlohu nadviazať úzky osobný vzťah s Príčinou Zvyčajne Že-Banálnou tak, aby som získal prístup k výrobe jej morbídneho prípravku. Úrad už pracoval na eliminácii jeho účinkov a len čo by bola na svete účinná protilátka, prišla by moja chvíľa.

Ešte v ten istý týždeň sme naplánovali „náhodné“ stretnutie pri jej dome. Spoznala ma ihneď. Ani ona sama sa nezmenila, hoci jej pribudlo zopár vrások na čele. V mene Angálie som prekonal chuť utiecť a pozval som ju na dve deci tmavého Grgúľa.

O tri dni nato som nasadil ťažší kaliber: zamával som jej pred očami dvoma exkluzívnymi vstupenkami na koncert jej obľúbenej skupiny Nedesma, ktorej frontmana som prednedávnom vyliečil z presvedčenia, že ľudia stojaci pod pódiom nie sú jeho poddaní, ale riadne platiaci diváci.

Udalosti nabrali spád asi 10 minút po záverečnom aplauze, keď Príčina bezostyšne navrhla, aby sme pokračovali v intímnom súzvuku v mieste jej bydliska. Nemal som na výber, no ak dovolíte, detaily si nechám pre seba; z hľadiska presnosti historického záznamu beztak nie sú relevantné.
Netrvalo dlho a do jej súkromia som sa dostal tak blízko, že prestala byť opatrná. Bolo len otázkou času, kedy s duplikátom kľúča a protilátkou vo vrecku vstúpim do laboratórií Ušného bubienka, aby som zachránil našu budúcnosť.

Keď sa tak stalo, bolo už neskoro. Budúcnosť sa vybrala svojou vlastnou cestou.

Možno to bol osud a možno len náhoda. Jedinečnosť receptúry, ktorá mala audikám zabezpečiť nepohlavnú reprodukciu a zvyšok národa obrať o potomstvo, spočívala v pomalom zahrievaní zomletého cukru, kryštálu síry a medi na presne stanovenú teplotu. Autorka nápadu bola síce mozgom Ušného bubienka, avšak rutinné úkony radšej zverovala svojim nasledovníčkam. Preto aj teraz načmárala výrobný postup na zdrap papiera a nechala ho na stole v labáku. Laborantky sa vzápätí jednohlasne zhodli na názore, že text „Pomelte cukor kryštal syry a med“ je výnimočne zrozumiteľný, a že je úplne zbytočné vyrušovať šéfku z popoludňajšieho spánku. Driemajúca Príčina teda netušila, že audiky majú v hrncoch silne presladený ementál s nulovým vplyvom na rozmnožovanie angálskej populácie.

V noci som sa podľa plánu vkradol do laboratória a dolial do nádob s chladnúcou zmesou našu protilátku. Vo fľaškách to mierne zabublalo a ja som mohol spokojne zaliezť do perín.

Angálsky úrad obrany pred hroziacimi hrozbami zaiste vedel o gramatických nedostatkoch Príčiny Zvyčajne Že-Banálnej, no vo svojich prognózach s nimi absolútne nepočítal. Iba tak sa mohlo stať, že ním vyvinutá protilátka v kombinácii so zbabraným medovo-syrovým magľajzom skutočne spôsobovala neplodnosť. Kým sa na to prišlo, netradične chutiaci Grgúľ obsadil všetky obchody v Angálii a agresívna reklamná kampaň jeho predajnosť ešte zvýšila. K nebývalému dopytu po novinke prispela aj fáma, podľa ktorej ste po jeho vypití začali používať všetkých päť zmyslov v plnom rozsahu aj bez lásky.

Iba jeden rozčúlený žurnalista z časopisu Mlsný gusto uverejnil kritickú recenziu, v ktorej označil nového tmavého Grgúľa za najodpornejší hnusný grc, aký kedy pil a udelil mu mínus desať hviezdičiek. Hlavnými spotrebiteľmi nebezpečného nápoja sa preto stali audiky, vidovia, odori a hmatky.

Odvtedy sa veľa zmenilo. Drvivá väčšina obyvateľstva prišla o reprodukčné schopnosti a dnes už len dožíva. Demografickú prevahu postupne získali nielen gustovia, ale tiež hmatky, ktoré boli od počiatku voči čiernemu moku nepochopiteľne imúnne. Výskumné pobočky Úradu preto v spolupráci s Najvyššou angálskou univerzitou začali pracovať na metóde, ktorá neskôr umožnila použiť na oplodnenie iba dve pohlavné bunky.

Tmavý Grgúľ je rovnako nechutný ako kedysi. Na počudovanie, klebety o jeho priaznivom pôsobení na zmyslové orgány sa potvrdili, a keď ho biochemici zbavili nežiaducich účinkov, mohli ho bez rizika konzumovať všetci, vrátane gustov. Tí sú však dodnes tvrdohlaví ako mulice a odmietajú ho aj pod hrozbou platenia zvýšených daní z trávenia. Naopak, bránia sa ako vedia. Mnohé spoločenské časopisy označené krikľavou nálepkou Len pre gustov zverejňujú smutné články s titulkami ako „Pistáciová a limetková nie sú farby!“ alebo „Dvadsaťtisíc dní v jednom tričku“.

Obávam sa, že Angáliu nečaká nič dobrého. Vzopreli sme sa prírode a jej stáročným zákonitostiam, a za to nás neminie trest. Spolužitie dvoch pohlaví jednoducho nemôže fungovať.

Tu moje zápisky končia. Keď včera odišiel v požehnanom veku na večnosť aj môj drahý priateľ Výhľad, uvedomil som si, že nás, vidov, odorov a audík, už na tomto svete veľa neostalo.

Žiaľ, som už príliš starý, aby som s tým niečo robil. Pánboh s vami, deti.

Pre budúce generácie zapísal Dr. AngTrp. Miliduch Grg-Neduživý, v. r.

Adriana Markovičová

V dôsledku traumy zo školských liet sa už roky chystá napísať strhujúci spoločensko-kritický román o koze (vždy, keď sa cez ňu skákalo, mala Smrťa v očiach). Pravdaže, dnes sa už školy nebojí (bolo by to na figu, keď je učiteľka), no pre istotu uzavrela so študentmi dohodu (poradil jej ju Quark, keď mu pomáhala spočítavať latínium). Ukáže im, kto čo DAL a kam to MÁ DAŤ, a oni jej za to neprepichnú pneumatiky. Vo voľnom čase zvykne hľadať kľúče, mobil a otázky na odpovede. Aj toť minule - už si myslela, že jednu našla (Akého pohlavia je Veľká A 'Tuin?) a bola na ňu veľmi pyšná. Lenže potom baba Zlopočasná vyhlásila, že sa na to tá štyridsaťdvojka vôbec nehodí. Tss, suchárov ako je Esme, by mali teleportovať k tomu červenému trpaslíkovi, čo celé dni nerobí nič, len spočítava hviezdy a opakuje, aký je vážny človek. Nie človek, hríb je to! (Do krytona listerovho, to zase dopadlo. Vraj – povedzte niečo o sebe, nech vás čitatelia lepšie spoznajú. Ale tak mi treba. Marvin ma varoval, aby som do tej súťaže neliezla, že to nemá zmysel. No čo, prinajhoršom si zbalím uterák a pôjdem.)

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  2. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  3. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  4. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  5. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  1. Neviete si rady s vaším ročným vyúčtovaním? Pomôže vám FiiFree
  2. Nadácia Orange ocenila Detský čin roka
  3. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  4. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  5. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  6. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  7. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  8. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  9. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  10. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 16 801
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 15 591
  3. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 12 171
  4. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 9 363
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 7 908
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 6 485
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 459
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 6 094
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke? 3 612
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 2 954

Téma: Cena Fantázie


Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.

KULTÚRA

Nie je to dosť dobré. Slovenským filmárom chýba niekto, kto by im to povedal

Režisér György Kristóf oslávil úspech v Cannes v policajnej cele.

Neprehliadnite tiež

Nie je to dosť dobré. Slovenským filmárom chýba niekto, kto by im to povedal

Režisér György Kristóf oslávil úspech v Cannes v policajnej cele.

RECENZIA

Podivné príbehy, strašné udalosti a Instagram 19. storočia. Aký bol seriál 1890?

Historická detektívka s Jánom Koleníkom sa pokúsila priniesť na obrazovky niečo iné.

AKTUALIZOVANÉ

Na premiéru chcel prísť s opicou. Švédsky režisér získal Zlatú palmu v Cannes

Ruben Östlund vyhral s komédiou o riaditeľovi múzea.

V Nemecku zabíjali neonacisti, polícia z toho škandál neurobila

Herečka Diana Kruger reaguje na limity práva v boji proti terorizmu