Diskusia k článku: Netvárme sa, že Slováci a Maďari sú kamaráti

Nuž, úprimne som z článku nepochopil, či teda tí "elitní mad'arskí spisovatelia" vo svojej väčšine na slovenské podujatia prišli alebo neprišli (akože kvôli prítomnosti ministra Maďariča). Inak tých 200 000 eur bolo vyplatených len za samotné preklady; celá akcia stála slovenských daňových poplatníkov hádam o dosť viac, ledaže by si svoju cestu, hotel, stravu atď platili tí prítomní spisovatelia sami (mimochodom, zaujímalo by ma, kto financoval účasť napr. Marty Šimečkovej, ktorá nefiguruje na martinuse ako autorka žiadneho literárneho diela). Ohľadne "skvelej recenzie" Gábora Németha na Ballu : pridávam tu ukážku z úvodu recenzovanej knihy : «  Zašiel som k detskému lekárovi, hoci som mal už dvadsať rokov a bol som práve na vojne. Zdravotná sestra zdôraznila, že ma doktor nesmie vidieť vo vojenskom, lebo by ho to rozzúrilo: nenávidí vojakov, policajtov, železničiarov a zdravotné sestry. Preto nemám na sebe sestričkovskú uniformu, kvákala tá žena. Načo som tam vôbec šiel? Nevylučujem, že sa mi to iba prisnilo, niekedy v šesťdesiatom treťom, alebo ešte o rok skôr. Bolo mi skrátka zle. Vošiel som k lekárovi do ordinácie a pohľad mi padol na jeho ruky. Na pravej mu chýbal prostredník a ukazovák. „Tak, čo máme?“ opýtal sa. Potom sa rozhodol, že vykoná vyšetrenie semenníkov, začal sa mi ich dotýkať a vyhlásil čosi, čo sa neskôr ukázalo ako podstatné: „Vy neploďte, súdruh! Vy neploďte, lebo splodíte dravca.“ Čakal som, čo bude ďalej. Doktor pokračoval: „Ale keď vaša žena bude padavka, slabá, chorľavá, a už v tridsiatke jej odídu zuby a zrednú vlasy, čo je u mladých žien dosť zriedkavé, tak to vami splodeného dravca veľmi poznačí. Narodí sa zbabelý človek. Taký, čo je vo svojom vnútri dravcom, ale navonok to tají. Toto nikomu neurob, chlapče!“ Varovne zdvihol ukazovák pravej ruky. Takže ukazovák mu nechýbal. Sedel som na studenom igelite « ktorým bola prikrytá biela posteľ v ordinácii, vták mi visel, gule spočívali v lekárovej dlani. Poťažkával ich. „A možno,“ mrmlal, „možno máme šťastie a budeš nakoniec impotentný. Tomu by nasvedčovalo, že jedno vajce je akési nedovyvinuté... akoby vtiahnuté... utiahnuté, drobučké, zlaté nežné vajíčko.“ Mykol ma za gule a vrazil mi facku: „Ty ***** rozumel si?!“ Reflexívne som ho kopol do tváre, bol to skôr kŕč, nie agresívna odveta. Rýchlo som si navliekol spodky a zmizol z ordinácie. Kričal za mnou z linolea, kde ostal ležať po kopanci: „Aj tak viem, že si vojak! Myslíš si, že to nemám o tebe všetko v papieroch?! Napadol si lekára! Za to ťa zavrú! » Németh, neNémeth, mne to teda nepripadá ako veľká literatúra... Isteže súhlasím, že aj familiárnosti či dokonca vulgarizmy môžu mať v beletrii svoje miesto, zriedkavo dokonca aj mimo priamej reči. Tu mi to však úprimne povedané nesedí; domnievam sa, že kvalitný autor by ľahučko odovzdal čitateľovi odkaz, čo mu chce tlmočiť, aj kultivovanejším a hlavne vierohodnejším spôsobom. Argument, že je to lepšie ako bezuzdná obscénna gadžovina Mitanu taktiež neobstojí. Laureát Anasoftu musí vedieť evokovať atmosféru bezchybne, písať erudovane a zároveň pútavo, čitateľa zaujať i poučiť atď Inak celá prestíž tejto literárnej ceny je len umelo vyrobené halo.