Je pochopiteľné, že slovo quisling sa v nórčine a neskôr všeobecne vníma ako synonymum zradcu. Spomínam si, že niekedy v začiatku 80. rokov súd v Británii riešil spor, keď sa istý muž ohradil a považoval za urážku, ak ho iný označil za Pinocheta a súd mu dal za pravdu, označenie pinochet považoval za nelichotivé a nactiutŕhajúce.
"Najhoršie je, že som ho skoro začal mať rád. Keď hovorí o niečom, čo ho zaujíma, pôsobí zapálene, chce konať dobro. No on robí z dobra zlo, z pravdy lož. Ešte horšie, on ruší dobro a zlo ako objektívne veličiny. Zatiahne ťa do vlastnej logiky a ty si vravíš, veď má pravdu. Zároveň vidíš, že hoci si hovorí kresťan, nie je v ňom nič kresťanské. To je tá nacistická idea. Predstava vodcu. Silného muža, ktorý nikdy nepochybuje."
No a že toto zhrnutie povahy a konania Quislinga sedí dokonale tak na Putina ako aj na Fica nás stavia pred otázku, čo v budúcnosti bude pojem "fico" v slovenčine evokovať. Nič pekné to nebude, hlavne ak nositeľ toho mena už teraz vie, že napriek jeho presvedčeniu o vlastnom konaní dobra, žiadna škola, knižnica, ulica či námestie po ňom pomenované nikdy nebudú. A že sme tu mali určitý lapsus s Tisom a Varínom, je len výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo.