SAN SEBASTIÁN. Keď katolícki veriaci zbadajú biely dym stúpajúci komínom zo Sixtínskej kaplnky, majú pocit, že práve zažívajú niečo magické až nadpozemské. Voľbu nového pápeža považujú za prejav božej vôle.
Film Konkláve s Ralphom Fiennesom v hlavnej úlohe však v sebe žiadne stopy z tohto pátosu nenesie. Voľbu pápeža prezentuje ako tvrdý politický boj s obskúrnymi postavičkami bažiacimi po moci.
Francúzi nanovo definujú erotiku. Je ťažké sexuálne sa vzrušiť, keď už nás túžby nevzrušujú Čítajte Nakrútil ho režisér Edward Berger, ktorý sa vlani uchádzal o Oscara s filmom Na Západe nič nové, modernou adaptáciou románu E. M. Remarqua.
„Aj Konkláve je v istom zmysle vojnový film. Akurát, že sa v ňom nebojuje so zbraňami, ale so slovami,“ povedal po tom, ako ho predstavil v súťažnej sekcii festivalu v San Sebastiáne.
Je po smrti, a ešte stále rozhoduje
Smrť pápeža bola pre všetkých nečakaná. Infarkt? Zrejme. Po poslednom pomazaní ho zabalili do látkového puzdra, spísali zoznam jeho posledných návštev a zapečatili jeho apartmán.
Do Ríma vzápätí prichádzajú kardináli z celého sveta. Sú medzi nimi excentrici, liberáli aj konzervatívci, dokonca aj takí, o ktorých pápež tajil, že vôbec kdesi v Ázii sú.
Ralph Fiennes hrá kardinála Lawrencea, ktorý má za úlohu ustrážiť voľbu nového pápeža tak, aby boli pri nej dodržané všetky body protokolu. Jedným z nich je, aby sa k nikomu nedostali žiadne informácie zvonku.
Postupom hodín a dní zistí, že to bude ťažšie, ako si myslel. Hoci sa to zdá technicky nemožné, do procesu konkláve neustále zasahuje pápež, ktorý je po smrti.
Všetko nasvedčuje tomu, že o svojom konci tušil a ešte stihol rozohrať strategickú hru, do ktorej vtiahol viacerých kardinálov.
Konkláve
- Veľká Británia, USA, 2024, 118 min.
- Réžia: Edward Berger. Scenár: Peter Straughan. Kamera: Stéphane Fontaine. Hudba: Volker Bertelmann.
- Hrajú: Ralph Fiennes, Stanley Tucci, John Lithgow, Isabella Rossellini, Sergio Castellitto.
- Premiéra: festival v San Sebastiáne.
Režisér Berger využíva všetky dary, ktoré mu prostredie katolíckej cirkvi a špeciálne Vatikánu ponúka. Kardinálske habity a chrámové chodby sú nekonečným zdrojom príťažlivého vizuálu. Tisícročné rituály, prísna hierarchia a uzavretosť komunity zas pomáhajú vytvárať atmosféru hraničiacu s mysterióznym trilerom.
Hoci majú všetci kardináli imidž dôstojných mužov, umocnený vážnosťou situácie, Berger ich jedného za druhým demaskuje ako hriešnikov s rôznymi tajomstvami a ambíciami.
Nikto z nich nie je žiadnym zločincom, no nikto nie je ani taký, akého by dav na Námestí svätého Petra a ďalšie stovky miliónov veriacich po celom svete chceli velebiť.
Film Konkláve nakrútil Edward Berger, režisér filmu Na Západe nič nové. (zdroj: SSIFF)Aj cirkev je diktatúra
Cirkev už dávno nie je vo svetovej kinematografii nedotknuteľnou inštitúciou.
Režiséri k nej pristupujú ako k akejkoľvek inej, zloženej z omylných a pochybujúcich ľudí. Nalomená viera, naštrbená morálka či ťažko skúšané psychické zdravie – nič z toho nie je tabu, i keď len máloktoré filmy urobili taký dojem ako seriál Mladý pápež režiséra Paola Sorrentina či dráma Habemus papam Nanniho Morretiho.
Berger síce uvádza na scénu prvok transrodovosti, no ani jeho Konkláve nemá taký originálny či silný príbeh, aby mohol otriasť vodami cirkvi.
„Pápež vedie vyše miliardy kresťanov. V istom zmysle je najväčším diktátorom na svete. Vatikán je diktatúra, kde jeden človek rozhoduje o všetkom,“ povedal Berger novinárom v San Sebastiáne.
Keď Javier Bardem plače. Ani po smrti nechcem byť nik iný, len syn svojej mamy, vraví Čítajte Vo svojom filme však nekomentuje politiku cirkvi. Na pôdoryse Vatikánu a voľby pápeža vytvára obraz hrozieb, ktorým dnes čelia viaceré demokracie na svete. To znamená, že aj Slováci sa v ňom môžu nájsť, špeciálne voliči demokratických strán.
Kardinál Lawrence, ktorý sa so všetkými diplomatickými schopnosťami snaží z procesu voľby vyradiť každého, kto niekedy zlyhal, nakoniec sám pred sebou konštatuje, že najväčšieho (alebo teda, kardinálneho) zlyhania sa dopúšťa on sám.
Pretože pri takomto kritickom postupe sa nakoniec môže stať to, že vyhrá ten, kto je síce morálne najslabší, ale zato strategicky prešibaný, v túžbe po moci nezastaviteľný a v umení politickej hry najsilnejší.
Festival v San Sebastiáne, kde film Konkláve súťaží o Zlatú mušľu, potrvá do soboty 28. septembra.
