Vychutnával si umenie a život, silu umenia dokázal sprostredkovať aj obyčajným divákom. Ak si niekto zaslúžil získať titul národný umelec, tak to bol určite on.
„Už dva dni plače za Beďom celá naša brandža a ja plačem s ňou. Bol naším slnkom,“ povedala v piatok pre SME česká speváčka Lucie Bílá a vystihla tak pocity mnohých hercov a divákov.
Známy slovenský režisér Jozef Bednárik bol od pondelka hospitalizovaný v nemocnici a jeho stav bol od začiatku veľmi vážny. V noci na piatok zomrel na metabolické a kardiálne zlyhanie.
Chlapčenský extrovert
„Je nenahraditeľný,” hovorí kostýmová výtvarníčka Ľudmila Várossová, ktorá s Jozefom Bednárikom prežila 25 rokov intenzívneho profesionálneho života.
Nebola jediná, pre ktorú bol najdôležitejším človekom jej kariéry. „Béďo”, ako ho všetci volali, totiž svojich spolupracovníkov ovplyvňoval celkom neopakovateľným spôsobom.
„Mal svetielko, ktorým rozjasňoval všetko v okolí. Ak sa človek cítil smutný, pri ňom na všetko zabudol,” hovorí vydavateľka Gabriela Belopotocká, ktorá mu bola veľmi blízka. „Bol pre mňa priateľom, učiteľom, bratom, ja som zase bola jeho ekonomickou poradkyňou, veľmi dobre sme sa vzájomne podporovali,” hovorí.
Jeho vetné spojenia sa stali klasikou, operný spevák Peter Mikuláš si ich dokonca zapisoval. Ak bol napríklad niekto nahnevaný, dostal od neho prezývku kýbel šrotu. Bednárik rád opakoval, že cesty úspechov sú dláždené mŕtvolkami nápadov. „Toto si zober na svoje prvé sväté prijímanie, hovoril mi, ak sa mu nepáčili moje kostýmové návrhy,” spomína Ľudmila Várossová.
Navonok pôsobil ako extrovert, stále si však uchovával akúsi chlapčenskú plachosť a veľmi si strážil súkromie. „Na to možno aj doplatil, v poslednej chvíli nemal nikoho, kto by ho presvedčil, že má ísť do nemocnice,” mieni Várossová. Hoci sa sťažoval na zdravotné problémy, s takým náhlym tragickým koncom nemohol nikto rátať.
Svojich divákov miloval, doprial im obrovské dávky vizuálnych vnemov, priam ich presycoval informáciami, rád citoval aj gýč.
Jozef Bednárik bol aj porotcom v televíznych suťažiach.
FOTO - Markíza
Kvalitné umenie aj jedlo
Bolo by však omylom vnímať jeho osobnosť len cez hviezdičky, ktoré tak rád dával na divadelnú oblohu či cez jeho bonmoty z televíznych šou ako Let's Dance.
„Slováci si ani neuvedomujú, aké obrovské operné tituly dokázal urobiť,” pripomína Várossová.
„Naša spolupráca na Carmen v Národnom divadle sa mi veľmi páčila, nevnucoval nám svoje myšlienky, mohli sme sa na inscenácii podieľať, čo je dnes doslova vzácny úkaz. Obdivovala som jeho obrovskú fantáziu a vitalitu,” hovorí Dagmar Pecková, česká operná diva.
Pred pätnástimi rokmi si vraj ťapli, že spolu urobia muzikál Kabaret. „Tak už len v budúcom živote,” dodáva so smútkom Pecková.
Pôvodne komediálny činoherný herec Bednárik si však musel svoje prijatie vo svete opery doslova vydrieť.
Operný spevák Peter Mikuláš spomína, že nikdy nevidel žiadneho iného režiséra tak detailne sa pripravovať na inscenáciu. „Ešte aj klavírne výťahy mal pokreslené kresbičkami,” hovorí.
Dnes sa už môže priznať, že keď sa pri jeho prvej spolupráci v opere SND na Gounodovom Faustovi speváci dopočuli, že Valentin príde na aute, dohodli sa, že spoluprácu s ním odrieknu.
„Ale keď nám na ideovej skúške vysvetlil svoje zámery, boli sme z neho hotoví. S touto inscenáciou sme potom vyhrali na festivale v Edinburghu,” spomína Peter Mikuláš.
Jozef Bednárik bol doslova prototypom hltača kultúry. Svoj jednoizbový byt v centre Bratislavy mal plný kníh, mal aj obrovskú zbierku filmov.
„Najšťastnejší bol, keď videl krásne predstavenie. Čítal všetkých slovenských autorov, chcel byť v obraze. Itinerár kulinárno-divadelno-poznávacích ciest si pripravoval úplne detailne. Nik nevidel toľko prestavení v zahraničí ako on. Len nedávno sme boli na Bohéme v St. Margarethene a na Čarovnej flaute v Bregenzi. Za divadlom bol ochotný ísť 900 kilometrov vlakom,” dodáva Belopotocká.
Z jeho postavy bola zrejmá aj jeho láska ku gastronomickým orgazmom, sám bol vynikajúci kuchár.
„Mala som možnosť sledovať ho a vidieť, ako dozrievali jeho názory, ako premýšľal čoraz viac do hĺbky, spomína Yvonne Vavrová, režisérka a autorka piatich dokumentárnych filmov o Bednárikovi.
Z Nitry do Nitry
Svoju kariéru režiséra začínal v 80. rokoch v Nitre, za prvú ponuku mohol ďakovať riaditeľke Divadla Andreja Bagara Hilde Augustovičovej. „Tu mal veľmi dobrú partiu – Slovákovci, Adela Gáborová, Tóno Živčic,“ spomína dnešný šéf divadla Ján Greššo. Súbežne začal robiť s amatérmi zo Zelenča.
Darina Kárová s ním ako dramaturgička spolupracovala na legendárnych inscenáciách ako Dom Bernardy Alby, Titus Andronicus, Bednárik v Nitre robil aj slovenské dramatizácie a rozprávky.
„Od počiatku bol lídrom. Nielen nesmierne činorodým, ale aj dôsledným a náročným - na seba aj na iných. To je v našom prostredí, ktoré má rado približnosť a povrchnosť, pomerne veľká vzácnosť.“
S nitrianskym divadlom sa spájajú predovšetkým Bednárikove veľké muzikály. „Adam Šangala mal 160 repríz, vyše sto mal Grék Zorba, ten mal obrovský úspech aj vo Vinohradskom divadle v Prahe,“ hovorí Greššo. Po Divotvornom hrnci chcel svoje muzikálové réžie už uzavrieť, ale prehovorili ho ešte na Dusíkovu Modrú ružu. Tú však už režíroval pod pseudonym J. B. BOX., aby svoje slovo dodržal.
