Súhlasím, výborný rozhovor.
Na prvý pohľad je dnes množstvo iných/dôležitejších tém, než jazyk.
Často ma ale prenasleduje myšlienka, že za slovenský národ, resp.
za "národné záujmy" radi hovoria takí, ktorí na jazyk a jeho používanie
nedbajú. (Neovládajú ho?).
Čím to, že značná časť ľudí "odpustí" elementárne nedostatky v stavbe
vety človeku, čo hrdo vypína hruď, na ktorú by rád privinul slovenský
národ?
Preto, lebo chodí do Ruska a tí ľudia súhlasia, aby sme sa jedného dňa
- v konečnom dôsledku - ocitli tam, kde je dnes Bielorusko?
Alebo je to preto, že to Rusko tiež iba tolerujú, pričom uprednostňujú,
že tu niekto hovorí v mene slovenského národa?
Obávam sa, že nič z toho vyššie. Moja obava pramení zo skúsenosti,
že sa snažíme žiť s čo najmenším úsilím a pritom dosiahnuť čo najviac.