BRATISLAVA. „Sme s vami, buďte s nami,“ zaznie vo filme Jiřího Mádla Vlny, ktorý sa dostal do užšieho výberu na Oscara za najlepší zahraničný film. Kto by bol povedal, že slová, ktoré sa stali symbolom roku 1968, boli aktuálne aj dnes pre kultúru na Slovensku?
Rok 2024 priniesol silné momenty, ktoré ňou otriasli. Či to už ministerka kultúry Martina Šimkovičová chcela alebo nie, jej vedenie rezortu ukázalo niečo pozitívne: nezlomnosť kultúrnej obce, ktorá sa neváhala spojiť a vyjsť do ulíc.
Pozrite si dobré správy z kultúry za rok 2024.
Spojenie kultúrnej scény
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS) a generálny tajomník služobného úradu rezortu Lukáš Machala od začiatku svojho pôsobenia menia a reorganizujú inštitúcie patriace pod ministerstvo. No narazili na mantinely.
Po mnohých krokoch sa totiž vedenie rezortu stretlo s nevoľou ľudí v kultúrnej oblasti. Tá sa zomkla a zjednotila ju platforma Otvorená kultúra!, ktorá zastrešovala v priebehu roka viacero aktivít. Kultúrny štrajk, Slovenská kultúrna pochodeň či protesty a pochody s tisíckami ľudí, boli udalosťami, ktoré okrem kultúrnej obce spojili aj ľudí naprieč Slovenskom.
A doteraz neprestali. Neprotestujú pre peniaze a platy, požadujú odbornosť, dialóg, kompetentné vedenie a elementárnu slušnosť.
V štrajkovej pohotovosti je aktuálne 4084 ľudí pôsobiacich v kreatívnom priemysle. Okrem toho je 416 organizácií, v ktorých je zamestnanectvo pohotovosti a 163 miest, v ktorých sú pracovníci a pracovníčky z kultúry v pohotovosti.
Aj keď ministerka kultúry môže od základu prerobiť, prekopať inštitúcie, kultúra je niečo, čo sa zlomiť nedá a to ukazujú všetci: od ľudí v múzejnej oblasti až po hercov a herečky, ktorí stáli spoločne na námestiach.
Bubny, rapkáče, píšťalky. Nebudeme ticho, skandovali ľudia na pochode Za budúcnosť kultúry Čítajte Ako sa zamestnanci SNG postavili chrbtom neodbornosti a čelom ku kultúre
Zamestnanci a zamestnankyne Slovenskej národnej galérie (SNG) symbolizujú boj proti neodbornosti, demontáži a to aj napriek urážkam, vyhrážkam či slovníku strachu. Vystupujú verejne, informujú o dianí v galérii, upozorňujú na kroky vedenia.
Náročné časy pre galériu sa začali v lete, keď ministerka kultúry 7. augusta odvolala dlhoročnú riaditeľku Alexandru Kusú a odvtedy sa na poste riaditeľa vystriedali viacerí.
Jaroslav Niňaj je už v poradí tretím dočasne povereným riaditeľom galérie za menej ako štyri mesiace. Jeho predchodca Miloš Timko vydržal na pozícii šéfa galérie 55 dní. Anton Bittner, ktorý je teraz šéfom Slovenského národného múzea (SNM), bol na čele galérie 54 dní.
Už po nástupe Niňaja vyjadrila viac ako polovica zamestnancov a zamestnankýň galérie svoju nespokojnosť s jeho vymenovaním. Dúfali, že príde človek, ktorý má vzdelanie v oblasti umenia a kultúry.
Už pred jeho vymenovaním 177, teda dve tretiny všetkých zamestnancov avizovali, že sú pripravení podať v januári výpoveď, ak sa situácia v galérii nestabilizuje a nedostane kompetentné vedenie. Päť riaditeliek úsekov galérie zároveň po stretnutí plnom zastrašovania a vyhrážok podalo výpovede.
Novému riaditeľovi sa počas otvorenia výstavy Plody sváru zamestnanci otočili chrbtom. Urobili tak na znak nesúhlasu s aktuálnou situáciou v galérii.
Svoj postoj vyjadrili zamestnanci aj po nástupe Bittnera. Vo funkcii vtedy skončila zástupkyňa generálneho riaditeľa SNG Alexandra Homoľová, ktorá v galérii pracovala 28 rokov. V reakcii na Bittnerovo poverenie dala výpoveď aj kurátorka Katarína Bajcurová, ktorá pôsobila na pozícii riaditeľky galérie do roku 2010, v SNG pracovala 30 rokov.
Bajcurová v rozhovore pre SME uviedla, že „nechce vidieť demontáž odbornosti v priamom prenose“.
Zuzana Dzurdzíková pri prejave počas tlačovej konferencie Slovenskej národnej galérie k Výzve na ochranu SNG. (zdroj: TASR)
Kusá musí odísť, zamestnanci robia politické zhromaždenia. Nový šéf SNG nenechá, aby niekto poškodil galériu Čítajte Ako ľudia dali Pohode silu vrátiť sa
Pozitívnou správou tohto roka bola aj podpora verejnosti po predčasne zrušenom ročníku festivalu Pohoda. Najväčším letným festivalom sa prehnala extrémne silná smršť. Zostali po nej dva spadnuté festivalové stany a niekoľko zranených.
Hneď na druhý deň po ukončení sa konal prvý benefičný koncert, ktorý vznikol ako spontánny nápad priaznivcov festivalu. Festival prišli podporiť stovky ľudí, ďalší prichádzali počas celého večera.
V zbierke pre festival, ktorú organizovali kultúrne centrá, organizátori viacerých spriatelených festivalov aj predstavitelia kultúrnej obce, sa vyzbieralo viac ako 150-tisíc eur.
„Pohoda nám roky prináša nádej, lásku, spolupatričnosť, rešpekt k inakosti. Rozhodli sme sa ju po piatkovej búrkovej smršti touto formou podporiť a dať vám priestor sa k nám pridať,“ písali iniciátori k zbierke.
A tak je jedno už teraz isté: organizátori Pohody oznámili ďalší ročník a tešia sa na budúcoročné stretnutie. Ich návštevníci a návštevníčky dokázali, prečo ide o jeden z najlepších festivalov v strednej Európe. Sami mu pomohli postaviť sa opäť na nohy.
Koncert na podporu festivalu Pohoda. (zdroj: SME - Jakub Filo)
Prejavy spolupatričnosti a pomoc ich dojali. Fanúšikovia dali Pohode silu vrátiť sa Čítajte Slovensko na olympiáde sveta umenia
Benátske Bienále je jedným z najprestížnejších umeleckých festivalov na svete. Preto bolo veľkým úspechom, že na 60. ročníku, kde prichádzajú umelci, kritici a milovníci umenia vystavoval slovenský umelec Oto Hudec.
Audiovizuálna inštalácia Floating Arboretum tematizuje ohrozenie stromov a ich ochranu. Projekt je venovaný ľuďom, ktorí sa postavili proti moci, aby chránili stromy a lesy pred ich zničením.
Účasť na Bienále je prestížnou udalosťou označovanou ako „olympiáda sveta umenia“. Keďže o pavilón sa delia Slovenská s Česká republika, funguje na princípe striedania. Každý ročník vystavuje iná krajina. Tento rok bol jedinečný v tom, že vystavovali obe krajiny naraz.
Naposledy za Slovensko vystavovala Jana Želibská v roku 2017 s multimediálnou inštaláciou s názvom Swan Song Now/Labutia pieseň teraz.
Na 60. Biennale di Venezia v exteriéri Pavilónu Českej a Slovenskej republiky bol prezentovaný projekt Ota Hudeca. (zdroj: Roberto Moro)
"Protislovenská aktivita" v Benátkach. Šimkovičová si predvolala šéfku SNG Kusú Čítajte Rekonštrukcia bábkového divadla a Divadla Aréna
Tento rok nebol len o dekonštrukcii a destabilizácii kultúry. Po troch rokoch rekonštrukcie sa na domácu scénu vrátilo bratislavské Divadlo Aréna. Budova divadla prešla komplexnou obnovou, avšak stále zachováva svoju historickú architektúru.
Zároveň sa približuje zahraničným, moderným štandardom a svojimi priestormi dáva možnosť režisérom viac experimentovať. Sezónu odštartovalo premiérou inscenácie hry Henrika Ibsena Nepriateľ ľudu.
Po 11 rokoch sa na domácu adresu vrátilo aj Bratislavské bábkové divadlo, ktoré tiež prechádzalo náročnou rekonštrukciou.
Budove pribudli nové funkcie, workshopy pre deti, malých bábkohercov, väčšie sklady a takisto väčšie divadelné dielne pre bábky.
Obnovená budova Divadla Aréna. (zdroj: TASR)
Divadlo Aréna sa po troch rokoch rekonštrukcie vrátilo na domácu scénu Čítajte Filmy Vlny a Prezidentka
Sme s vami, buďte s nami. Film Vlny od Jiřího Mádla ukazuje, že Česi a Slováci majú stále čo povedať o dianí v roku 1968. Film inšpirovaný skutočným príbehom skupiny novinárov medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu a ich odhodlaním prinášať nezávislé správy za každú cenu je aj v dnešnej dobe veľmi aktuálny.
Vlny sa zároveň dostali medzi 15 kandidátov americkej filmovej akadémie na Oscara v kategórii Najlepší zahraničný film.
Ďalším skvelým počinom bol dokumentárny film Mareka Šulíka Prezidentka . Okrem toho, že ide o prvý dokument, ktorý mapuje najvyšší úrad v našej krajine prostredníctvom Zuzany Čaputovej, naskytuje sa divákom obraz o slovenskej spoločnosti.
Pocit nádeje strieda trpkosť prepojená s realitou. Ukazuje našu krátku pamäť, no aj to, že politika sa dá robiť slušne a odborne.
Zuzana Čaputová vo filme Prezidentka. (zdroj: FILM EXPANDED)
Šulík o filme Prezidentka: Žiaden politik nedovolil filmárovi, aby bol takto blízko a sledoval jeho prácu Čítajte Příhody lišky Bystroušky
Opera Příhody lišky Bystroušky, ktorou Slovenské národné divadlo otvorilo sezónu, bola výnimočná. Počin od režisérky Slávy Daubnerovej vypredával a to zaslúžene.
Ako vyzerá líška pod kožuchom? Liška Bystrouška je pocta slobode aj ženskej sexualite Čítajte Storočné dielo Leoša Janáčka o prešibanej líške sa dosiaľ takmer výlučne inscenovalo ako idylická, hravá opera pre detského diváka. Daubnerovej verzia spojila umelcov, ktorí Slovensko reprezentujú predovšetkým v zahraničí a úplne rozbíja doterajšiu interpretačnú tradíciu.
Ide o manifest slobody. Líšky aj umenie prežijú, ale do cesty sa im postaví veľa bolesti. A hoci si už operu v SND nepozriete, zostáva dúfať, že sa opäť vráti na javisko.
Jana Kurucová, Adriana Kučerová. (zdroj: Marek Olbrzymek)
