Dominujúcim médiom na výstave, približujúcej presadzovanie moderného spôsobu života, je fotografia.
KULTÚRNA UDALOSŤ ROKA 2011
| FILM | KNIHA | HUDBA | DIVADLO | VÝSTAVA
„Pri tvorbe výstavy som mal veľkú radosť a najmä zvláštny estetický pocit, ktorý bežne nemávam,“ hovorí o príprave projektu Nové Slovensko - (ťažký) zrod moderného životného štýlu 1918 - 1949 hlavný kurátor Aurel Hrabušický. Výstava, ktorá nemá za cieľ zobraziť výtvarnú modernu, ale predstaviť prienik modernej civilizácie do spoločnosti, je v Slovenskej národnej galérii od leta a potrvá ešte do 15. januára.
Posledný pokus
„Spomínaný pocit vyplýval asi z toho, že to bolo posledné obdobie, keď ešte existoval estetický aj životný systém pri uvažovaní, pri vizualizácii vecí,“ pokračuje, „bol to akoby posledný pokus o životný štýl, ktorý mal nejaké estetické parametre. Z tohto obdobia cítiť odkaz, v ktorom je niečo povzbudivé, čo pôsobí veľmi sviežo. Veď je to už takmer sto rokov a dodnes z toho žijeme, aj keď sme na to už pomaly zabudli.“
Bol zrod nového Slovenska ťažký? Prečítajte si o výstave viac ››
Základ vizuálneho modelu
Pritom moderný životný štýl sa nepresadzoval ľahko a jednoducho, ani pre výtvarné umenie nebol prvoradou témou. Reflektovalo ho predovšetkým médium fotografie, ktorá sa vtedy prednostne nevnímala ako umenie, ale slúžila hlavne na dokumentáciu. V dvanástich tematických kapitolách, na ktoré je výstava rozdelená, preto fotografia, tvoriaca akýsi základ vizuálneho modelu moderny, logicky dominuje.
Zachytáva premeny krajiny, jej industrializáciu, stavby mostov, železníc, ale aj obytných domov, zariadenie domácností, rozvoj turistiky a cestovného ruchu i zmeny voľnočasových aktivít.
Spomienka na predkov
Garantom fotografickej časti výstavy bol práve Hrabušický, Katarína Bajcurová mala na starosti voľné výtvarné umenie, Dagmar Poláčková grafický a priemyselný dizajn a Petra Hanáková pripravila kolekciu filmov.
„Pri príprave výstavy som často myslel na svojich starých rodičov, ako sa v tých malých slovenských mestách programovo snažili moderne žiť,“ dodáva Hrabušický. „Spomienka na nich bola možno hnacím motorom, čo som v sofistikovanejšej forme chcel predviesť v rámci tohto projektu.“
Dá sa to vidieť: Slováci žijú moderne ››
Zrozumiteľná výstava
Podobný pocit predpokladá aj u návštevníkov výstavy, ktorí sa možno tiež našli vo svete svojich predkov. Iste, keby projekt nebol dobre koncipovaný, tak by ani nostalgia nepomohla a reakcie ľudí by neboli také srdečné.
Aurel Hrabušický pripúšťa, že do istej miery aj počítal s úspechom výstavy. „Ponúkame moderné umenie v takom balení, že ho publikum bude schopné prijať, že to nebude pre menšinového diváka, ale že výstave budú rozumieť aj ľudia, ktorí majú len letmý kontakt s umením.“
Výstavy
Čo mohlo byť inak
Hlasovanie o výstavách (a do istej miery aj o divadlách) sa výrazne odlišuje od nominácií v kategóriách hudby, filmu či knihy. Tie si svojho respondenta nájdu oveľa ľahšie, priamo v jeho byte. Hlavný rozdiel nespočíva v tom, že za výstavou sa treba vybrať do galérie, to vyznávači výtvarného umenia robia radi. Pravda, pokiaľ hovoríme o mieste ich bydliska, cestovanie za výstavami desiatky či stovky kilometrov ešte nie je samozrejmosťou. To síce neplatí o členoch výtvarníckej obce, no keďže v našej ankete hlasujú ľudia rôznych profesií, ich hlas často vychádza z ponuky výstav v ich dosahu.
Výsledky
TOP 5
2. Jan Kaplický: Vlastní cestou, Danubiana Bratislava
3. Nulté roky. Od Priestoru po Beskida. Slovenské výtvarné umenie 1999 – 2011 v štyroch kurátorských pohľadoch, Považská galéria umenia Žilina a Dom umenia Bratislava
4. Mapy/Maps. Umelecká kartografia v strede Európy 1960 – 2011, Galéria mesta Bratislavy a SNG Bratislava
5. Ladislav Guderna: Lietajúca ryba, Galéria mesta Bratislavy
