Koľko umenia v sebe skrýva práca

Laureátkou Ceny Oskára Čepana je Jana Kapelová. Osobný príbeh prepojila s témou domáceho "kutilstva".

Jana Kapelová je absolventka magisterských štúdií na Katedre pedagogiky výtvarného umenia na PdF Trnavskej univerzity, Ateliéru intermédií pod vedením doc. Miroslava Nicza na Fakulte výtvarných umení AKU v Banskej Bystrici a doktorandského štúdia(Zdroj: SME – GABRIEL KUCHTA, DALIBOR ADAMUS)

Víťazka dokázala sprostredkovať estetiku stredoeurópskeho „kutilstva“, zhodla sa porota ocenenia pre mladých umelcov.

Začalo sa to v kotolni domu, na prvý pohľad ničím odlišného od ostatných domov jednej radovej zástavby v Trnave. Ján Kapel na stenu napísal: 1982 Lucia a Tomáš.

Intuícia fungovala v tom čase lepšie než technológie, no i tak sa stalo, že k dcéri Lucii pribudla namiesto Tomáša ďalšia dcéra – Jana.

Zápis v kotolni však ostal a postupne k nemu v rôznych častiach domu pribúdali ďalšie – týkajúce sa najmä drobných remeselných úprav.

Jeden z posledných urobila Jana Kapelová spolu so svojím otcom aj na výstave finalistov Ceny Oskára Čepana v žilinskej Novej synagóge. V piatok večer ocenenie pre mladých umelcov do 35 rokov spomedzi štyroch finalistov získala.

sm-1027-014-video.rw_res.jpg

Jana Kapelová urobila videoprofil svojho otca Jána Kapela, ktorý celý život zveľaďuje ich rodinný dom. Ona mu v drobných rekonštrukciách vždy pomáhala, a preto aj teraz na výstavu finalistov spoločne vytvorili stenu z odpadových materiálov. Symbolizuje prácu na ich dome aj ich vzťahu. Stena je z druhej strany biela a hladká.

sm-1027-014-kapelova.rw_res.jpg

Čakanie na materiál

„Vo videu, ktoré som urobila na výstavu, môj otec rozpráva o vzťahu k nášmu domu – ako po ňom už na vojne túžil a v mysli si ho projektoval,“ hovorí Jana Kapelová. Jeho sen však musel zvonka vyzerať tak ako desiatky ďalších domov, a preto sa rozhodol, že aspoň vnútri si ho urobí podľa svojich predstáv.

Jednotlivé „vychytávky“ ako zapustenú vaňu či interiérové okno si zaznamenával a každú z úprav poznačil aj na stenu s dátumom a iniciálkami. A hoci Jana nebola chlapcom, s mnohými úpravami mu od detstva pomáhala. Pripadalo jej to prirodzené, až po čase v tom zbadala akúsi zvláštnosť, priam obsesiu.

„Otec prácu na dome nazýva sebarealizáciou, všetko signuje a datuje, až sa mi zdalo, že je to podobné konceptuálnym umelcom, ktorí v čase socializmu pracovali na veciach do šuplíka a robili výstavy vo svojom dome či v byte,“ vysvetľuje.

Ján Kapel postupne vo videu Čakanie na materiál ukazuje, čo všetko v dome urobil – jednotlivé zásahy opisuje veľmi vecne a bez emócií. Rozpráva, ako v socializme na všetko musel čakať a ako aj dnes čaká – nie na dodávky do obchodov, ale na veci, ktoré ľudia vyhodia, hoci sa ešte dajú zrecyklovať a použiť.

Rovnaký princíp použili s Janou pri tvorbe diela na výstavu finalistov – z odpadových materiálov, kusov dreva a starých dverí urobili stenu – z jednej strany krásne hladkú a bielu, z druhej však vidno, akú námahu to dalo.

Práca na vzťahu

To všetko je viditeľný výsledok práce Jany Kapelovej, za ním sa však skrýva najmä osobný príbeh. „V istom období som začala viac pracovať na svojom vzťahu s otcom – chcela som, aby sme sa opäť viac spoznali a zblížili. Nerozumie môjmu svetu umenia a pre mňa bolo veľmi dôležité vtiahnuť ho doň - ukázať mu, ako žijem,“ hovorí.

„Keď sa rozhliadnem po našom dome – vidím tam jednotlivé zásahy, ktoré sú vlastne spomienkami na našu vzájomnú spoluprácu. Pre neho je ten interiér vnútorným životom – neustále ho zveľaďuje, tak ako trebárs pracuje na vzťahu s nami, s rodinou,“ vysvetľuje.

Meno svojho otca uvádza ako rovnocenného autora svojho finálového diela. „ On vymyslel tento koncept – je to koncept jeho života. Ja som ho iba prevzala a dala mu vizuálnu podobu. Je to iba prirodzené vyústenie formovania vzťahu, ktoré je založené na práci a sebarealizácii.“

sm-1027-014-smetana.rw_res.jpg

Finalista Matěj Smetana vytvoril na výstavu finalistov v žilinskej Novej synagóge objekt – Architekton.

15551975931_c6173b563e_z_res.jpg

Finalista Jaroslav Kyša pracoval s témou labilnej pamäte v kontraste s jej trvácnou vizualizáciou vo verejnom priestore.

Vyrovnané sily

Téma práce a sebarealizácie dominovala už v predošlej tvorbe víťazky. Napokon, aj porota prízvukovala, že rozhodla najmä na základe doterajšej práce finalistov. „Vyberali sme zo štyroch mimoriadne silných, jedinečných autorov, ktorých pozície boli veľmi vyvážené. Vyhrať mohol vlastne ktokoľvek – nikto nestál mimo,“ hovorí Mira Keratová, členka poroty.

Napokon rozhodlo najmä to, že Jane Kapelovej sa podarilo prostredníctvom osobného príbehu sprítomniť aj všetkým dobre známu estetiku stredoeurópskeho domáceho „kutilstva“. „Jej diela rozširujú pojem umenia smerom k súkromnej sfére, vďaka tomu, že vytvára vzťah medzi prácou a osobnou realizáciou,“ povedal Áron Fenyvesi, predseda komisie.

sm-1027-014-kochan.rw_res.jpg

Finalista Martin Kochan predstavil videoperformance – Krajinomaľba. Bielou farbou „vylepšil“ brezový les.

Presun ceny do Žiliny bol dobrý krok

15551984231_f54f6c2bfc_k_res.jpgVýstavu finalistov Ceny Oskára Čepana sa oplatí vidieť, aj keď (už) nejde o to, kto je prvý a kto posledný.

„Vraveli sme si, že na prvom mieste je vlastne Dan Perjovschi, druhý je Peter Behrens a až potom ostatní,“ – hovorila so žartom Mira Keratová, ktorá rozhodovala v komisii Ceny Oskára Čepana spolu s Áronom Fenyvesim, Piotrom Stasiowským, Jiřím Ptáčkom a Michalom Murinom.

Fakt je, že umiestniť výstavu štyroch mladých umelcov do vizuálne veľmi silného diela Dana Perjovschého – ktorého kresby pokrývajú všetky steny žilinskej Novej synagógy, bolo dosť riskantné. Napokon, už to, že ide o synagógu, ktorú navrhol spomínaný Peter Behrens, je čosi, čo sa nedá len tak vyškrtnúť z dohľadu.

Tohtoročným „čepanistom“ sa však podarilo urobiť dobrú výstavu – od najodvážnejšieho Matěja Smetanu, ktorý vstúpil do priestoru dômyselným objektom, cez poeticky ironického Martina Kochana, pamäťou sa zaoberajúceho Jaroslava Kyšu až po víťazku Janu Kapelovú, narábajúcu s osobnou históriou.

Po rokoch rozpačitého elitárstva sa dokonca oplatilo zažiť aj vyhlasovanie laureáta na žilinskej Stanici, ktoré uvádzali Ingrid Hrubaničová a Ľubo Burgr, hoci to napokon bolo najmä vďaka neplánovanej improvizácii a už menej vďaka publiku.

Ani to však nemení nič na veci, že ďalší ročník „Čepana“ bude už dvadsiatym v poradí. Keď ho však porovnáme s príbuznými oceneniami v literatúre, divadle či hudbe – celkom výrazne zaostáva. A nebrzdia ho iba nejaké vonkajšie okolnosti, ale najmä nevyjasnené otázky súvisiace s ocenením zvnútra umeleckej scény. Je to škoda, lebo Cena Oskára Čepana je pritom jednou z mála domácich umeleckých akcií, na ktorej sa naozaj hovorí (aj) o umení a dokonca kriticky.

Tento rok bol s čiastočne novým organizačným tímom, ktorému velil Tomáš Džadoň, jednoznačným krokom vpred. A pomohol tomu aj presun výstavy a vyhlásenia na nebratislavskú pôdu. Ostáva veriť, že to bol začiatok, ktorý bude mať aj pokračovanie.

15622041875_9cd7580809_k_res.jpg



Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  7. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  1. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  2. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  3. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  4. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  6. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  7. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 308
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 5 284
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 4 566
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 328
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 195
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 038
  7. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 1 905
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 294
  9. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 236
  10. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 061

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Tomanová používa jednostranné stanoviská, súdy ju rešpektujú

Súdneho znalca odvolávajúceho sa na komisárku pre deti Vieru Tomanovú stiahli z prípadu.

KOMENTÁRE

Veď sú to iba deti

Zdá sa, akoby Tomanová nastúpila v čase, keď sa nepredpokladalo, že bude musieť niečo významné urobiť.

SVET

OSN zverejnila plán na zníženie počtu ľudí, je to hoax

Sedemnásť rokov stará správa a množstvo nepodložených komentárov zaujali aj stranu Borisa Kollára.

KOMENTÁRE

Dúfajme, že Duda to pochopil. Nie sú dve Poľská, iba jedno

Predkladané zákony berú Poľsko všetkým Poliakom.

Neprehliadnite tiež

Štefan Nosáľ: Ako sa kedysi tancovalo? Otec to vystihol najlepšie - vyskakovau, kerý ako vedeu

Profesor vychoval okolo seba ľudí, ktorí vedia ako ďalej, aj keď tu už on sám nebude.

Do Hry o tróny sa konečne vrátila erotika. Inak ide do slepej uličky

Druhá časť novej sezóny najúspešnejšieho seriálu priniesla neistý ľúbostný príbeh.

Vášáryová o Nosáľovi: Bolo darom pre našu kultúru, že sa dožil vysokého veku

Na vedúceho Lúčnice si spomínajú jeho spolupracovníci. (anketa)

Ďurovčík: Nosáľ bol géniom národa. A ten naňho nikdy nezabudne

Choreograf si spomína na svojho učiteľa, priateľa, mentora.