Kto mal najlepšiu výstavu roka? Ten, čo hľadá štvorcový oblak

Čo najviac zaujalo tvorcov a ľudí, ktorí sa zaoberajú kultúrou? Oslovili sme ich takmer tristo.

Výstavou roka sú Situačné modely komunikácie Ľubomíra Ďurčeka v Slovenskej národnej galérii.

Bola to vzácna príležitosť, lebo Ľubomír Ďurček nepatrí medzi tých, ktorí by vystavovali. Napokon, väčšina jeho akcií, performance či diel vôbec nevznikala pre galérie.

Svoje nápady realizoval priamo na ulici pred náhodnými divákmi alebo vo vyhradenej časti bytu svojich rodičov, ktorý nazval Medzipriestor. Napríklad, svoju knihu Áno / Nie nosil niekoľko týždňov po uliciach a ukázal ju iba na požiadanie.

Navyše, ako píše kurátorka Mira Keratová, svoje „tajomstvá neprezrádza Ľubomír Ďurček len tak“.
V Slovenskej národnej galérii ich napokon bolo na celé poschodie a bol to vskutku výnimočný priestor medzi „vtedy“ a „teraz“.

Ľubomír Ďurček: Idea, 1975.

Iskrilo to

Výstava v SNG nadväzovala na vlaňajšiu autorovu prehliadku v Banskej Bystrici.

Kurátorka oboch Mira Keratová opisuje Ďurčeka ako nekompromisného a pedantného tvorcu a s trochou irónie tým naznačuje, že výskum, ktorý výstavám predchádzal, zrejme nebol jednoduchý.

Výsledok však stál za to. Slovami autora by sa to dalo povedať aj tak, že ťažisko jeho tvorby z normalizačného obdobia 70. a 80. rokov minulého storočia v dnešných podmienkach priam „iskrilo“.

O absurdite čias

Desiatky fotografií, videozáznamov, výstrižkov, poznámok či iných artefaktov, ktoré boli v Slovenskej národnej galérii, ukazovali divákom možnosti komunikácie v rozličných situáciách.

Mnohé z nich sa iba ťažko opisujú slovne, napokon, aj Ľubomír Ďurček priznáva, že ich nikdy nevysvetľoval.

„To, čo som sledoval, sa nedá premeniť do slov. Samotná situácia bola odpoveďou,“ hovorí o akcii, keď s novinovým výstrižkom natlačeným v ústach klopal na dvere priateľov, aby o pár sekúnd v tichosti bez akéhokoľvek vysvetlenia zasa odišiel.

„Vtedy však boli iné časy, ľudia boli izolovaní, štáty boli izolované, veci boli vyhranené. Najmä čo sa týka slobody, museli sme hľadať vlastné riešenia. Teraz je aspoň napísané, že sme slobodní. To, že to odmietame, je druhá vec.“

Tu a teraz

Kurátorka Mira Keratová opisuje Ďurčekovu tvorbu ako „zvláštny paradox dlhej, často i bezvýslednej konceptuálnej obsesie a náhlej situačnej bezprostrednosti“. Ďurček so sebou nosí svoje idey a čaká na správny okamih, v ktorom spontánne spúšťa akciu.

Vo svojom archíve má vraj ešte množstvo takýchto nerealizovaných nápadov.

Azda sa stretnú s tou pravou chvíľou a my raz, napríklad, okrem štvorcovej medzery medzi oblakmi, ktorú sa mu už podarilo zaznamenať, uvidíme aj štvorcový oblak, ktorý sa mu ani po rokoch hľadania stále nepodarilo nájsť.

Ľubomír Ďurček: Roh, 1987.

Prečo ste dali hlas výstave Ľubomíra Ďurčeka?

Omar Mirza, kurátor

Autorsky aj kurátorsky veľmi dobre pripravená retrospektívna výstava jedného z našich najzaujímavejších konceptuálnych výtvarníkov, ktorá nadviazala na Ďurčekovu samostatnú výstavu v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici v roku 2012.

Marek Šulík, filmár

Humor, nápaditosť a inakosť pohľadu na svet okolo ma „uniesli“ na tejto výstave. Zároveň veľmi oceňujem spôsob, akým SŃG v poslednom čase pracuje so svojím návštevníkom. Stála sa z nej kultivovaná inštitúcia, do ktorej sa naozaj chodí s radosťou.

Daniela Čarná, kurátorka

Výstava ma zaujala z dvoch dôvodov. Po prvýkrát v komplexnej podobe predstavila tvorbu významného autora zásadnej generácie konceptualistov, ktorý svojou tvorbou, ale aj dlhoročným pedagogickým pôsobením ovplyvnil ďalšie generácie výtvarníkov. Druhým dôvodom bol spôsob prezentácie jeho tvorby, ktorá nevznikala za účelom vystavovania v galérii. Napriek tomu sa kurátorkám podarilo predstaviť ju vizuálne zaujímavým a prístupným spôsobom, bez toho, aby ubrali na pôvodnom zámere a výraze komorných médií, s ktorými Ďurček pracuje. Divák tak mal možnosť participovať a rozvíjať špecifický, autorom ponúkaný druh komunikácie.

Juraj Kováčik, editor hentak.sk

Výrazná výstava autora, ktorého dielo kulminovalo na začiatku 90. rokov, a napriek tomu zarezonovalo aj dnes s až nečakanou aktuálnosťou.

Peter Konečný, šéfredaktor Kinema.sk

Výborne kurátorsky spracovaná a nápaditá výstava, na ktorej som strávil oveľa viac času ako som plánoval. To je pre mňa vždy jeden z dôležitých faktorov hodnotenia. Zároveň mi predstavila pre mňa osobne nie až takého známeho konceptuálneho umelca, ktorého tvorba ma svojou analytickosťou, kreativitou a reakciami na mediálne manipulovanie, propagandu a rôzne typy spoločenských situácii, mimoriadne zaujala. A nechýbali videoprezentácie - ako človek venujúci sa najmä audiovizuálnemu umeniu to v SNG vždy rád uvítam.