Čo najviac zaujalo tvorcov a ľudí, ktorí sa zaoberajú kultúrou? Oslovili sme ich takmer tristo, počas týždňa budeme postupne uverejňovať priebežné výsledky. Vo víkendovom vydaní SME nájdete rozhovor s celkovým víťazom a komentáre všetkých hlasujúcich.
KULTÚRNA UDALOSŤ ROKA 2012
| KNIHA | FILM | HUDBA | VÝSTAVA | DIVADLO
Narúša stereotypy a zakazuje predsudky. Jana Želibská si takúto výstavu už dávno zaslúžila, zaznievalo v komentároch hlasujúcich osobností.
Kdekto by mohol namietať s tým, že výstava Jany Želibskej vyhrala preto, lebo ju ešte mnohí diváci majú v čerstvej pamäti. Veď ju otvorili len pred troma týždňami. Fakt však je, že je naozaj ohromujúca: od prvého vkročenia do zrekonštruovanej, vôbec prvej výstavy autorky zo šesťdesiatych rokov, až po ohromný katalóg, do detailov vykresľujúci jej tvorbu.
Nielen výber vystavených diel, ale aj spôsob vystavenia jednotlivých fotografií, environmentov, priestorových inštalácií či videí je zvládnutá s absolútnym prehľadom. Všetko tu funguje a pomaly vťahuje diváka do deja – do veľmi otvorených, ironických, vtipných i kritických diel. Do diel, v ktorých žena stojí mužovi tvárou v tvár.
Výstavy 2012
Poradie
1. Jana Želibská: Zákaz dotyku (SNG) kurátorky: V.Büngerová a L. Gregorová. Viac >>
2. Prerušená pieseň – Umenie socialistického realizmu 1948 – 1956 (SNG) k. A. Kusá. Viac >>
3. – 5. Bety K. Majerníková: Pozemské záhrady (kúpele Grössling) k. M. Nepšinská Viac >>
3. – 5. Martin Kollár: Tranzit (Tranzit) kurátorka: T. Hojčová Viac >>
3. – 5. Robert Capa – Vojnový fotograf 20. storočia (SNG) kurátori: Katalin Bognár, Etelka Baji. Viac >>
Narúša stereotypy
„Všetko je zahalené v sérii symbolov, sú to náznaky, hry, nič, čo by malo byť odmietnuté, skôr pochopené. Napríklad, keď vidíme dve nahé dievčatá v kúpeľni, prečo by sme hneď mali myslieť na niečo, čo tam nie je? Sú to sestry a tam sa to končí. Je to o premýšľaní, o tom, že sa človek nemôže nechať ovládať predsudkami,“ hovorí o dielach Jany Želibskej Vladimíra Büngerová, kurátorka výstavy.
Spolu s Luciou Gregorovou pracovali na objavovaní archívov a dosiaľ nevidených diel jednej z našich najvýraznejších autoriek dva roky. „Stálo to za to, urobili sme kus práce,“ hovorí Jana Želibská.
S výstavou aj katalógom je veľmi spokojná. „Je to naozaj ucelený prierez mojou tvorbou, skvelé je, že sa nám podarilo zrekonštruovať aj veci, ktoré tu nikto nevidel, napríklad dielo Kandarya – Mahadeva (1969), vystavené iba v pražskej Špálovke.“
Aj pre nezasvätených
Retrospektíva s názvom Zákaz dotyku je na dvoch poschodiach národnej galérie a podľa Borisa Meluša, ktorý pracoval na katalógu, by uniesla ešte aj o poschodie viac.
„Je to výstava, oslovujúca na prvé stretnutie aj divákov, ktorí sa nezaujímajú o výtvarné umenie do hĺbky. Možno neodčítajú všetky vrstvy, ktoré diela Jany Želibskej majú, no budú cítiť, že fungujú. Narábajú totiž s akýmisi prirodzenými, základnými témami,“ hovorí Meluš.
Do práce na katalógu ho prizvali, no vraví, že ak by si takúto spoluprácu mohol vybrať, tak by to určite urobil. „Popravde, nepoznal som celú tvorbu Jany Želibskej, napokon, takúto rozsiahlu prierezovú výstavu tu ešte nemala. Z toho, čo som poznal, mi však bolo jasné, že to bude iné, že je v jej dielach oveľa viac sviežosti ako v mnohých dnešných. Aj napriek veku majú stále v sebe ohromnú energiu a narúšajú stereotypy – to, čo je a čo už nie je vulgárne, poukazujú na znaky, ktoré sa stali klišé či zakázanými. Základný pocit či atmosféra, ktorá na výstave prevláda, je sviežosť a vzdušnosť,“ dodáva.
Ešte ju stihnete
A kým po minulé roky už boli výstavy, ktoré získali v našej ankete prvenstvo ukončené, túto nájdete v SNG až do 17. marca. Jej súčasťou sú aj pravidelné kurátorské výklady či stretnutia s autorkou.
Z výstavy Jany Želibskej v SNG.
Rok SNG a Mesiac fotografie
Tretí rok kraľuje v našej ankete o najlepšiu výstavu roka jediná inštitúcia: Slovenská národná galéria.
Predvlani to bola retrospektíva Júliusa Kollera, vlani veľkolepá výstava Nové Slovensko, teraz hlasujúci vyzdvihli nedávno otvorenú výstavu Jany Želibskej.
Veľmi tesne za ňou sa však ocitla ďalšia výstava SNG: Prerušená pieseň – Umenie socialistického realizmu 1948 – 1956. Výstava, ktorá sa začala umiestnením štvormetrovej sochy Stalina pred vchod do galérie a ktorá sa nielen v kruhoch odbornej kritiky dočkala búrlivých diskusií a viacerých kritických článkov. Aj socha Stalina sa napokon dočkala reakcie – zásahu vedrom s červenou farbou od dosiaľ neznámeho nespokojenca.
Je dobré, že národná galéria dokáže pripraviť výstavu, ktorá rozvíri hladinu debát dôležitých spoločenských otázok, ale aj takú, ktorá zjednotí v názore na kvalitu.
V prvej pätici sa ešte ocitla mrazivo krásna výstava šperkov Bety K. Majerníkovej a výstavy Martina Kollára a Roberta Capu, ktoré boli súčasťou festivalu Mesiac fotografie. V hlasovaní sa objavili aj ďalšie z jeho výstav, čo svedčí o stále vysokej úrovni tejto akcie.
Chuť raja.
Prečo ste dali hlas výstave Zákaz dotyku?
Marek Kuboš, filmár
Myslím si, že takáto koncentrácia „útvarov“ (tak tomu hovorí autorka) na štvorcový meter na Slovensku ešte nebola. Potešilo to mňa a zaiste i nejedného ďalšieho muža. Oceňujem, ako sa hravosť z tvorby zo 60. rokov preliala kontinuálne do rokov 70., 80. a 90.
Katarína Rusnáková, teoretička umenia
Konečne sa zviditeľnila tvorba prvej dámy progresívnych tendencií vizuálneho umenia na Slovensku od konca 60. rokov po súčasnosť. Najdôležitejšími znakmi tvorby tejto významnej, ale solitérnej umelkyne sú experiment, invenčnosť myšlienkové a vizuálne novátorstvo, a v neposlednom rade i noblesný nadhľad, ktorými presahuje naše, neraz mentálne stiesnené prostredie Česko/Slovenska.
Olja Triaška Stefanovič, fotografka
Prečo výstava Jany Želibskej? Pretože si myslím, že je to autorka svetového formátu. Okrem výstavy a výbornej inštalácie vyzdvihujem aj sprievodnú publikáciu. Som rada, že SNG pripravila túto výstavu.
Jana Geržová, teoretička umenia
Skvelá autorka, vtipná, ironická, subverzívna, pre mňaskutočná ‚bad girl‘, ktorej význam ďaleko prekračuje hranice Slovenska. Kurátorkám sa podarilo aj vďaka veľkorysým rekonštrukciám prác zo 60. rokov ukázať to najlepšie z jej tvorby, ktorá je porovnateľná nielen s ťažiskovými umelkyňami 60. rokov (Niki de Saint Phalle), ale aj s tvorbou súčasných svetových umelkýň (Ghada Amer).
Ivan Jančár, riaditeľ GMB
Jana Želibská si takúto prierezovú výstavu už dávno zaslúžila. Navyše, výstava v koncepcii Lucii Gregorovej a Vladimíry Büngerovej je aj výborne nainštalovaná.
